Reklama

Reklama

Jimmyho tančiareň

  • Česko Jimmyho tančírna (viac)
Trailer 3

Obsahy(1)

Pred vypuknutím občianskej vojny otvoril írsky ľavicový aktivista Jimmy Gralton na vidieku tančiareň, kde sa ľudia okrem tanca mohli aj vzdelávať, diskutovať, či športovať. Jej popularita postupne rástla a čoskoro sa stala centrom živej komunity, ktorá dávala svojim členom príležitosť rozvíjať svoj talent, ale aj túžbu po slobode a lepšom svete prostredníctvom revolučných myšlienok. To však upútalo pozornosť štátu a cirkvi... (RTVS)

(viac)

Videá (6)

Trailer 3

Recenzie (19)

progression 

všetky recenzie používateľa

Zajímavý komorní film z irského venkova před vypuknutím irské občanské války. Hlavní postava Jimmy Gralton byla opravdu skutečná postava a jeho myšlenka "tančírny" pro zábavu, vzdělání, diskutování a samozřejmě i tanec byla pro tehdejší irský venkov opravdu něčím revolučním. Tančírna dokázala místní chudé lidi semknout a v jejich nelehkém boji za důstojné přežití alespoň částečně odreagovat a potěšit. U bohatší (vládnoucí) třídy včetně církve byla ale přesně naopak absolutně nepřijatelná. Je důležité ovládat stádo "poslušných ovcí" a chraňbůh kdyby snad chtěli být aktivnější či vzdělanější, proto to samozřejmě dopadlo jak dopadlo. Co mi to sakra jen připomíná :-( Při sledování snímku (obzvláště tanečních scén) se mi brzy vybavila slavná Scolova "Tančírna", která mistrným způsobem a beze slov mapovala historické dějiny i osobní život návštěvníků pařížské tančírny pomocí hudby a tance. Tady jsme měli místo toho pro změnu hudbu irskou/keltskou (mimochodem výbornou) a navíc i trošku toho "revolucionářství" a samozřejmě i "nástroji a prostředky moci". Přesto podle mne nadprůměrný film, který stojí za to vidět a raději nemyslet na to, že ty historické milníky se podezřele často opakují ... ()

kaylin 

všetky recenzie používateľa

Na snímku "Jimmyho tančírna" je zajímavé hlavně to, jak je také možné se podívat na historické události, v tomhle případě prostřednictvím jedné tančírny, u které byste si řekli, že není nijak důležitá. A přesto byla. Děj mě ale nedokázal zaujmout, jak by bylo asi záhodno pro film o událostech, které mi nejsou tolik známé. ()

Reklama

David.Darco 

všetky recenzie používateľa

Nikdy som nebol sympatizantom marxistického zmýšľania. V krajine v ktorej dostali komunisti priestor dodnes môžeme pozorovať dopady na niekoľko generácií a preto sa Loachovo slepé sympatizovanie a (súdim podľa náznakov z filmu) popieranie určitých historických skutočností absolútne míňa účinku. Nie že by postavy a ich zámery neboli z časti sympatické, hrá sa tu na dobrých a zlých a len ťažko sa zariadiť inak, ako to autor chcel. Splošťovanie a ohýbanie názorov a tápanie v akýchsi nekonfliktných vodách taktiež ničomu nepomáhajú a film sa zasekáva niekde medzi sympatickým hlavným hercom, pomerne zaujímavým antagonistom, z ktorého sa dalo určite "vytrieskať" viac a nedotiahnutými a nezaujímavými motívmi romantického vzťahu, či načrtnutému, no nedotiahnutému vzťahu k matke... Napriek tomu v pomerne rozumnej stopáži film nenudí, sem-tam dokonca nadchne nádhernými výjavmi tamojšej prírody, či čarom scény osvetlenej iba prirodzeným svetlom. ()

Anderton 

všetky recenzie používateľa

Spoločnosť sa za desať rokov nezmení a nezmení sa ani po 90 rokoch a asi nikdy. Jimmyho tančiareň vnímam ako aktualizáciu historickej udalosti pre súčasné publikum, žijúce v dobe odmietania cudzieho prichádzajúceho na náš kontinent a samozrejme aj toho všetkého iného, čo už tu je. Čomu by zodpovedalo aj Loachovo ľavicové zmýšlanie a aj hlavného hrdinu filmu. Tej tančiarne si vo filme príliš neužijete, viac sa pohybujeme v klasickejších prostrediach a počúvame nijako objavné dialógy dvoch opozitných strán, kde má jedna skrátka pravdu a druhá sa mýli a Loach tak jasne vyjadruje svoj názor. No a hádajte, ako je na tom cirkev. Film má vizuál veľmi podobný Zdvíha sa vietor, ten bol ale veľmi silnou emocionálnou bombou, Jimmyho tančiareň je skôr taký príjemný - nepríjemný film snažiaci sa príliš nešokovať niečim brutálnejším, aj keď by mu to možno aj prospelo. ()

Radko 

všetky recenzie používateľa

O čo vlastne ide? Mať sa fajn. Robiť nejakú prácu, aby boli peniaze na život a zábavu. A po práci sa zabaviť. Prečítať si dobrú knižku. Zatancovať si, vypočuť nejakú hudbu, pozrieť skvelý film. Ísť na výstavu, športové podujatie, do prírody. Mať nejaké koníčky. Jasné. Aj tento film by mal zabaviť. Možno aj poučiť. A Loachov film o klube/ tančiarni, vzniknutom v 20. rokoch 20. storočia kdesi v írskych slatinách - na vidieku ukazuje presne to, prečo sociálno-kultúrne centrá, prostredníctvom ktorých si mohli ľudia realizovať veľkú časť svojich kultúrno zábavných voľnočasových aktivít, teda prečo tieto centrá (kluby) boli a dodnes sú tŕňom v oku mocným majiteľom ideových právd. Či na Západe alebo na Východe. Všetko jedno. Problém spočíva v tom, že ak si voľný čas chcete robiť po svojom, a nedaj Bože aj pre iných a to spôsobom nezávislým od dohliadajúcich autorít štátu, cirkvi, zvolených zástupcov - predstavujúcich moc, máte zarobené na problém. Obrovský. Navyše, ak to chcete robiť pre obyvateľov miestnych komunít (obce, mesta) spôsobom pripomínajúcim viac než čokoľvek iné prostú pomoc kamošom z jednej dediny alebo mesta, tak to môžete rovno zabaliť. Z dvoch dôvodov: politické, podnikateľské a cirkevné autority nepripustia aby nejaká tretia neautorita, vzniknutá samostatnou iniciatívou zdola, nezávisle na nich formovala vedomie a mysle ľudí spôsobom, ktorý je neautoritatívny, nehrabivý. V týchto prípadoch nejde ani tak o biznis ako o presvedčenie urobiť niečo pre tých, čo sa nehrabú za ambicóznym zárobkom kamsi do paže (jeden z mladých miestnych dedinčanom vo filme vraví: "Ale my nechceme odtiaľto odísť. My tu budeme žiť."). Jednoducho: vystavať klub, poskytujúci pre mladých aj starých miesto, kde sa môžu cítiť bezpečne a kde bez extra nárokov na ich peňaženku môžu realizovať to, čo ich baví, kde môžu chodiť na koncerty, divadlá a tancovačky, kde môžu chodiť bez toho, aby ťahali od rodičov veľké sumy. Takéto miesta vznikajú, no vždy len dočasne. Pretože spojená koalícia neprajníkov a mocipánov zapracuje. Vyšlú úderky polície, kukláčov, hygienikov, daniarov, sociálnych pracovníkov aby nezávislé sociálno-kultúrne centrá zrušili. A to je druhý dôvod - praktické kroky podmienené prvým dôvodom - ideologickým neprajníctvom. Aby organizácia času mládeže a výchova síce bol zachovaná, ale len a len v ich réžii. V réžii panujúcej moci. Napriek výhradám, ktoré mám k filmu (niektoré nadbytočné scény) dávam maximálne hodnotenie, pretože tejto téme sa spôsobom, ktorý ukazuje históriu a pritom je navýsosť súčasný, nevenoval v komerčnej kinematografii takto komplexne a presne zatiaľ nik. Poznámka: Aby som nekecal, tu dávam čiastočný zoznam klubov, ktoré na západnom Slovensku existovali v rokoch 1990 až 2014 a mali v niečom podobné ambície: klub Kominárska (Bratislava - zrušený), klub Propeler (Bratislava - zbúraný kvôli nespokojnosti herca Ľuba Romana, ktorému vadil hluk a skladba hostí rušiacich jeho dve reštaurácie v blízkosti), U -klub (Bratislava - po okresaní priestorov - časť prebrala počítačová herňa a strelnica, zmena názvu aj dramaturgie: dnes z 95% len elektronická hudba), divadlo Stoka (zbúrané pre projekt nákupného centra Eurovea + dlhodobé útoky mesta, polície, skinheadov), Intergalaktická Obluda (predaná kvôli územnému plánu, ktorý cez podnik navrhol rozšírenie cesty - dnes je v budove bývalého klubu Pneuservis), Hrana (klub v prírode v amfiteátri na myjavských kopaniciach - sústredené a neustále výjazdy policajných áut takmer pri každej akcii - po predaji si urobili z klubu krčmu myjavské športovkyne - tuším hádzanárky, či volejbalistky - polícia šibnutím čarovného prútika stratila o kontroly záujem), klub Los Veganos (neskôr Milénium) na Starej Turej - kukláči, policajti a hygienici sa tu striedali ako na bežiacom páse - pričom v klube samotnom sa tvrdý alkohol nepredával, len pivo - aj to vadilo (dnes je tu štandardná krčma s pár akciami, prípadne koncertami do roka). Samozrejme sú aj dnes miesta, ktoré Jimmyho klub z filmu pripomínajú, ale či už po stránke dramaturgickej (výlučná orientácia na kultúru, ktorej úplne alebo takmer úplne chýba vzdelávaco - sociálny charakter - s výnimkou toho, ktorý poskytuje samotné predstavenie alebo účasť pri jeho tvorbe) alebo po stránke sociálnej to nie sú ani zďaleka miesta, kde by sa všetci mladí z okolia cítili ako doma. Skôr ide o zárobkové miesta s krčmami a kaviarňami, pre mladých dobre zarábajúcich, či pre tých z bohatších rodín. Nezamestnaní, cigáni, robotníci, učni a študenti bez peňazí tam miesto veľmi nemajú, resp. len potiaľ, pokiaľ si to miesto môžu dovoliť a poplatia za predražené nápoje a bio "snacky". Koncepcia a dramaturgia týchto miest už z úvodu pre tieto skupiny jednoducho nie je nijako určená. Práve strata sociálno náučného rozmeru a len veľmi malá účasť ľudí v manažmente týchto klubov, ktorým nejde o zisk a napakovanie sa (či už na vstupnom, percente z poskytnutých dotácií, eurofondov a rôznych iných podpôr od podnikateľov, mesta a tak) spôsobila, že takýto klub dnes na Slovensku nie je. Medzi podobné miesta na Slovensku, kde je istá časť aktivít dostupná všetkým patrí dnes napr. stanica Žilina-Záriečie, novomestský Klub za rampami či bratislavský klub A4. Miesta ako KC Dunaj, Batelier sa síce snažia, ale celková dramaturgia týchto miest svedčí o tom, že ide skôr o vytvorenie alternatívy pre zazobaných dobre ekonomicky postavených mladých ľudí, či alternatívcov bez jasnejšej koncepcie. Sieť takýchto klubov je pomerne rozsiahla a široká aj na Západe, no pre súčasnú moc a systém nepredstavuje žiadne vážnejšie ohrozenie. Nie ohrozenie vyplývajúce z takého hurá rebelského postoja pri koncepcii programu, ale plynúceho z toho, že program je dostupný naozaj každému, aj sociálne strádajúcim bez pocitu, že tam nepatria, lebo nemajú prachy. Program naozajstného sociálno - kultúrneho klubu je obsahovo veľmi bohatý, každodenný, variabilný a pritom vytvorený takmer zadarmo. Toto predstavuje veľké ohrozenie pre všetkých dnešných manažérov kultúry, túžiacich po veľkých prachoch, veľkom vstupnom a veľkých dotáciách na programy, ktoré skoro nič nestoja, ale sú rozpočtovo vo vzťahu k štátnym, európskym i súkromným fondom prezentované div nie ako usporiadanie olympiády. Preto je to, čo sa tu deje, len hra v medziach systémového dobrodenia a posvätenia tej správnej kultúrnej tvorby. A k námietkam: nie riešením nie sú rôzne nízkoprahové centrá, centrá pre Rómov, pre krátkozrakých, sociálne odkázaných a pod., pretože tie sa obmedzujú programovo len na konkrétnu komunitu vylúčených, čím na jednej strane robia veľmi záslužnú prácu a na strane druhej len prispievajú k ich izolácii. Existujúce kluby (resp. 98% z nich) predstavujú len zábavu v medziach dovoleného. Nič viac, nič menej. () (menej) (viac)

Galéria (22)

Reklama

Reklama