Wish I Was Here

Wish I Was Here to trocha preháňa s vierou, ale inak je to príjemný film. V USA sa musia natočiť filmy pre každú vieru a každú farbu pleti, každý rok a tiež musia dostávať tieto filmy Oscarov (to je pozitívny rasizmus). V tomto filme sa to preháňa so židovskou vierou tá je skoro v každej replike. Tam kde táto téma nie je, naopak sú niekedy aj náučné a zaujímavé repliky (napríklad o stene - wall). Zaujímavé repliky celý film zachraňujú a nakoniec je tam aj "pokus" (pre niekoho vyšiel pre iného nie) o vyvolanie emócii u diváka. Wish I Was Here nie je komédiou, ktorá sa snaží za každú cenu diváka rozosmiať (aj keď o to by komédii malo ísť). Ide skôr o film, v ktorom je snaha zobraziť to, že Amerika nie je krajinou splnených snov. Každý má svoje problémy a za každým človekom je nejaký príbeh a splnený či nesplnený sen. Takže film vlastne hovorí, že treba žiť za každú cenu, aj keď sa pomyselný dom s kariet už dávno zrútil a vy musíte vybudovať všetko znova. (31.07.2015)

On je milující manžel, otec od rodiny a věčný snílek, který odmítá dospět. Ona je milující máma a pragmatická manželka, která ho v jeho snech podporuje. Ale už jí to pomalu začíná lézt krkem a tak je čas na změnu. A jemu ke všemu umírá otec. On to celé napsal a zrežíroval a ona je Kate Hudson. Nádherný snímek o řízení osudu, smíření, rodině a smrti. Díky vybroušenému scénáři se však neutápí ve zbytečném patosu, síla je naopak v jemném humoru a bravurních dialozích. Rozprava manželky s umírajícím tchánem v nemocnici se mi vypálila do paměti na hodně dlouhou dobu a u scény se svářečskými brýlemi jsem bulel jako mimino. Celé to navíc lemuje hudební indie pohodička a to já tuze rád, takže spokojenost na všech frontách. (24.02.2015)

Tak jako u filmu Sprosťárny jsme i zde předem očekával nějakou komediální jízdu (co se týče hlavního hercu tak to k tomu i vybízelo),ale i zde a i dost víc než u filmu co jsem zmínil jsem se dočkal spíš dramatického zpracování o vypořádání se sama sebou.O pochopení co je v životě opravdu důležité a o uchopení života pevně do vlastních rukou.Na snímku je myslím hodně znát,že to bylo pro Zacha Braffa asi důležité téma a dal si na tom záležet.Mihne se tu i jeho parťák z doktůrku :-).Celkově za mě 77% a čtyři hvězdy. (22.10.2014)

Desatrocna odmlka po na rezijny debut vybornom Garden State priniesla na hlavu Zacha Braffa invaziu sedin. Garden State bol prijemnym, nenutenym malym filmom s velkym srdcom. Wish I Was Here mal preto v mojich ociach velke ambicie, ktore zial neboli splnene. Aby sme sa rozumeli Wish I Was Here je dobrym filmom. Chyba mu vsak lahkost a prirodzenost, ktoru sa na rozhodujich miestach snazi zaplnit prvoplanovanym sentimentom, ktory samozrejme spracovavany material automaticky ponuka. Par vybornych scen tak nedokaze zmazat pocit premarnenej sance. (17.07.2015)

Horkosladké. Rozmýšľam teraz; Ako to povedať, aby som nebol za cynika, ako komentovať, nech to nie je kopa útrpných sentimentálnych kecov.. Všimli ste si, že filmy o ľuďoch čo to niekam dotiahli, založili rodinu, priviedli na svet nové životy, žili americký sen; všimli ste si, jak sú vždy depresívne?! Naopak, o starých mládencoch sa točia hlavne komédie, vždy sú šťastní, až im nakoniec dojde, že im v tom živote niečo chýba. A jak na nich všetci divne pozerajú! Alebo inak; Všimli ste si, že veriaci svoju vieru potrebujú viac, ako tí druhí? A pritom je to tak jednoduché; každý duchovný či rabín, by Vám iba povedali, že odpoveď je proste Žiť. A nestarať sa? Ubehlo desať rokov. Keď vyšiel Garden State bol som na strednej, teraz som inde, decká nemám, šťastný nie som, do kostola nechodím. A nevidím v tom spojitosť. Možno sa raz treba usadiť, ale prečo z tých šťastných ľudí, vždy cítiť sklamanie? Medzi záverečnými titulkami Garden Stateu a úvodom Wish I Was Here, je medzera. A v nej smútok. Tak prečo ešte nezevlovať? Prajem Zachovi Braffovi veľa šťastia na najbližších 10 rokov, nech zas natočí podobne príjemný filmík, nech nás zas donúti premýšľať. A nech si zachová zmysel pre humor, ako Judd Apatow. Ja si znovu pustím Say Anything... (20.10.2014)