Milenci ze severního pólu

Nevím proč, ale nějak jsem měl problém přistoupit na pravidla téhle hry od pana režiséra. O to víc, když si uvědomím, že u jiných podobných filmů z poslední doby (napadají mě filmy jako Mr. Nobody nebo First day of the rest of your life, ...) jsem tenhle problém při sledování neregistroval. Teď jde jen o to, zda je vina na straně subjektu nebo objektu. (29.11.2010)

Julio Medem je španielský Krzysztof Kieslowski. Jeho milenci obývajú svet, kde sa ako deti zaľúbili a nikdy sa neprestali milovať. Fantastická náhoda je tu normou, a preto sa všetko sa zdá byť paradoxne predurčené. Po prvom pozretí hodnotím túto temnú rozprávku ako vydarenejšiu než Gondyho oslavovaný „Večný svit nepoškvrnenej mysle“. (24.06.2013)

Žiadnemu z režisérov sa nepodarí tak rýchlo dostať moje emócie mimo kontroly...Julia Medema právom radím na môj režisérsky piedestál - najviac ma na ňom fascinuje ako dokáže prepojiť jednotlivé detaily tak, že pôsobia sugestívne. Príbeh stavia na fantazijných predstavách, túžbach hlavných postáv, nejednoznačnosti a rôznych symboloch. Tentokrát je určujúcim pocitom príbehu zvláštne ironický fatalizmus. (22.12.2008)

Isteže, obdivujem Medemovu schopnosť splietať a rozplietať, unášať i zastavovať, konštruovať a dosiahnuť stanoveného cieľa. Celé to romantické fluidum, akási povznášajúca reminiscencia pradávneho romantizmu 18. storočia, v ktorom nevšední hrdinovia prežívali nevšedné okamihy a udalosti, dostávali sa do víru času a priestoru riadeného vyššou mocou osudu je, ak je vskutku práve to spôsob, akým zručný tvorca svoje menu podáva, očarujúce. Zreteľne vnímam plochu subjektívnej reality, ktorá nám je vo filme predkladaná. I dichotomický princíp, kedy sa nám dostáva jediného rozhodujúceho momentu z pohľadu chlapca, neskôr muža a dievčaťa, neskôr ženy. A tiež zamlčanosti, otvoreného poľa, nedopovedanosti, ktorá pomáha odvracať zrak od nezreteľnej, až takmer absentujúcej zápletky k prostému plynutiu príbehu. Avšak práve uzamknutím do chladného severného pólu, ktorý všetko prepája, vzniká odťažitá konštrukcia, ktorá sa ma nedotkla. Láska, ak má oklamať moje zmysly, musí byť vášnivá, horúca, nevypočítateľná, hravá, tiež však neúprosná, nenávistná a sebecká - nie len rafinovane naaranžovaná, inteligentne zinscenovaná a precízne zohraná dvojicou osudom predurčených jedincov. Na niektorých miestach sú už pokusy o prepojenie do dokonalého tvaru vyslovene násilné. Aj preto sa u mňa výpoveď míňa účinkom. S odstupom mi to navyše príde ako dosť banálny film. 60% (17.03.2015)

Les Amants du cercle polaire tento film je proste krásny a bez toho aby som dal spoilery (na konci jeden proste dám) sa jeho krása nedá tak ukázať, ako by som chcel. Mám rád filmy, v ktorých sú krásne zábery, ktoré niečo znamenajú a nie sú len bezduchou ukážkou toho čo sa vo filme deje. A v tomto filme proste sú krásne zábery a najkrajšia na nich je symbolika pretože niektoré zábery a teda niektoré obrázky (scény) proste ukážu niečo na čo netreba slová a takéto inšpiratívne filmy mám najradšej. Jediné čo sa mi nepáčilo bol koniec, ale čo sa dá robiť, ak mal byť koniec tiež umelecký a nie nejaký trápny, asi tvorcovia nemali na výber, alebo ak mali tak proste si zvolili toto a ja som to musel "zožrať" tak ako to bolo. Najviac sa mi páčila láska a vyjadrovanie lásky medzi dvoma hlavnými hrdinami a tiež hravosť, ktorá medzi nimi bola. V celom filme je "hravosť" a to sa mi samozrejme páči. A teraz to čo sa mi najviac páčilo a to je SPOILER ALERT Keď žena ležala vo vode a on do nej vletel lietadlom to bola pre mňa neopísateľná krása KONIEC SPOILERU. (01.05.2016)