Daglicht

Ako jedna mŕtva rybka v akváriu spôsobí,že postupne začne na svetlo vystupovat nemilé rodinné tajomstvo hlavnej hrdinky, ktorej sa pri pátraní snažia hadzat polená pod nohy.Ale ona sa nevzdáva a nakoniec sa dozvedá čo by radšej ani nechcela vediet.Film plynul tak rychlo,že som si ani poriadne nevšímol a už tu bol koniec.Skvelý scénar a spracovanie.Dej vás stiahne a donúti premýšľat čo to vlastne je za tajomstvo.Vrelo odporúčam. (03.10.2013)

Pomerne zaujimavy europsky thriler. To, "Nizozemsko" vzbudilo zaujem a tesil som sa tak na vitane trilerove osviezenie. Ako to dopadlo? Nuz, okrem odhaleneho silneho pribehu o rodine a vztahoch z temnej - tajenej minulosti, vnimate ako divak i temu autizmu. Hoci obe tieto "temy" su zahrane pomerne slusne (hoci autisticky) a taktiez herci (s vynimkou prave autistickeho syna slobodnej Iris) boli autenticki, pri tak dlhej stopazi by som ocakaval, ze sa bude dej hybat o cosi sviznejsie. Kazdopadne zaver bol velmi silny. Mierny nadpriemer, cakal som ovela viac. (15.10.2013)

Neuveriteľné veci sa dejú pod slnkom na Zemi. Holanďania natočili skvelý triľer! A to zase nie je taká sranda ako by sa niekomu mohlo zdať. Dobrý triľer potrebuje dobrý príbeh, postupné budovanie atmosféry a nejaký ten zvrat + aký taký soundtrack. A Denné svetlo to všetko má. Možno to všetko trochu preceňujem a každému tento snímok asi nesadne, ale poznáte ten pocit, keď Vás niekto niekam pozve a Vám sa strašne ale strašne nechce ísť? Máte z toho blbý pocit no nakoniec sa premôžete a kývnete nato. Nó, a keď je po všetkom tak si uvedomíte: "Koxo, to bola zábava, ako dobre, že som šiel". A takýto pocit mi zostal z tohto filmu. Absolútne neznámi herci, režisér, proste všetko a predsa sa mi to vrylo pod kožu. V jednoduchosti je krása a Daglicht je v zásade jednoduchý ale i tak prekvapivý film. Je to taká odbočka od prekombinovaných houlyvúdskych počinov, ktoré tu teraz nechcem vymenúvavať. Mne to ozaj "posadilo" a neľutujem hodinu päťdesiat zo svojho lacnocenného času. 80% (13.09.2013)

Je to dosť dobrý krimininálny thriller z holandskej produkcie. Má celkom dobrý príbeh o úspešnej právničke, matke autistického syna, ktorá sa raz náhodne dozvie, že má brata, o ktorom jej matka dlhé roky tajila. Zistí, že je zavretý v ústave za vraždu, ale aj tak chce využiť všetky svoje znalosti a kontakty, aby mu pomohla, no postupne si uvedomuje, že pozadie toho celého je väčšie, než si spočiatku myslela a tak sa dostáva do problémov. So spracovaním som dosť spokojný, v tomto prípade sa našťastie nejedná o žiadny prehnaný konšpiračný thriller na medzinárodnej úrovni, aké sú známe hlavne z americkej produkcie, ale je to taká uveriteľnejšia a aj napriek tomu nadmieru zaujímavá kriminálka. Prvá polovica ešte pôsobí tak relatívne nevinne v rozmedzí pár hlavných postáv, potom sa to už viac rozbehne, no úroveň filmu zostane stále rovnaká. Po celý čas to úplne ideálne graduje, postupne sa dávkujú informácie, nájde sa tu viacero nečakaných a rozhodne vydarených zvratov, chválim všetky tie vzťahy medzi postavami, ktoré sú veľmi dobre podané a celé to osvieži ešte aj ten prvok autizmu a tak si v rámci žánru ani nemám na čo sťažovať, bavilo ma to od začiatku až do konca. O nejakú akciu tu vôbec nejde, nájde sa tu prakticky len pár situácií typických pre kriminálny žáner, takže nejaká tá naháňačka, prípadne havária, no s tým nemám žiadny problém, keďže prvoradý je príbeh. Len to mohlo byť trochu napínavejšie, viaceré situácie po tejto stránke mali potenciál, ktorý sa nevyužil, ale to je skôr len detail, v priebehu mi to vôbec neprekážalo. Herecké obsadenie je na tom dobre, sympatická hlavná hrdinka a množstvo zaujímavých vedľajších postáv. A spokojný som aj s réžiou a technickou stránkou, pre potreby filmu úplne ideálne. Vôbec som nevedel, čo od tohto filmu môžem očakávať, ale som nadmieru spokojný. Slušný kriminálny film s kvalitným scenárom a zaujímavými postavami. 77% (18.09.2013)

,,VYBRALA JSEM SI TEBE…“ /// Rodinný tajemství, který má rodinnej přesah a Iris, studovaná a tedy i chytrá (?) žena, která po X letech neví, jak se má chovat k autistickýmu klukovi, kterej často strhává emoce na sebe, byť je v tom chudák nevině a vlastně jsou tak úplně zbytečný. Když už je to nuda dlouho, dostávaj prostor prostřihy do minulosti, který teda taky nejsou zábavnou přehlídkou, ale maj tady svoje místo. Budiž. Vono totiž to tajemství – co si budem nalhávat – je sice větší, než mám třeba já, ale že bych kvůli tomu nespal…(spíš teda spal, furt mě to u toho bralo…). (Zvlášť když je vod začátku divákovi naznačeno, vodkud vítr fičí.) Jenže nespí kvůli tomu někdo jinej a mělo by začít přituhovat. Podivně se začínaj kromě Iris chovat i jiní občané, a jí se konečně plní přání, že může na svoji debilitu umřít. Jestli to teda nejmíň důvtinej zabiják, kterýho potkala ona (i já) zmákne. Finálový rozuzlení, ke kterýmu se protloukám celou věčnost je nakonec i filmově celkem zajímavý, ale chtělo to tak vo 20 minut míň. A přitom Belgičani uměj! /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Stejnojmennou knihu, kterou v roce 2008 napsala Marion Pauw jsem nečetl. 2.) Pochopím, proč autistovi rozumí nejlíp zase jen autista. (a dvěma autistům? Asi zase dva autisti.) 3.) Zjistím, jaká by mohla bejt Sophiina volba po Belgicku. 4.) Thx za titule ,,iqtiqe“. /// PŘÍBĚH *** HUMOR ne AKCE * NAPĚTÍ * (18.09.2013)