Dva životy

Otevírání starých případů bezpráví, snaha o vyrovnání se s minulostí a odškodnění nevinných obětí může vést také ke znovuotevření dávných ran a novým bolestivým dopadům na všechny zúčastněné. Nejinak tomu je i v tomto skvělém německo-norském dramatu. Od začátku až do konce jsem skoro nedýchala napětím a zvědavostí nad postupně odkrývanou minulostí hlavní hrdinky. K tomu úchvatné pohledy na malebnou norskou krajinu a nádherná hudba. Navíc mě potěšila norská maminka v podání Liv Ullmann, se kterou jsem se už dlouho na filmovém plátně nesetkala. (10.02.2014)

Málo srozumitelný film, místy překombinovaný nebo špatně vysvětlený. Příběh dětí norských matek, které byly za války odvlečeny do Německa. Některé z nich se vydaly své matky hledat, a to všemi možnými způsoby. Po sjednocení Německa vznikla organizace, která se snažila matky s dcerami spojit a zajistit jim od Německa i Norska odškodnění. (05.07.2020)

Vynikajúca dráma, ktorá odkrýva jeden z mnohých zabudnutých prípadov porušovania ľudských práv. Pravdupovediac som o téme Lebensborn nič nevedel, preto považujem filmy, ktoré sa zaoberajú aj menej známymi kauzami za obzvlášť dôležité. Dva životy odkrývajú karty postupne formou vhodne dávkovaných zvratov. Tie nemajú iba šokovať, ale divákovi sprostredkovať okrem napínavého zážitku dôveryhodný ponor o psychológie postáv. Záver prekvapí ale určite každého a dáva skvelú bodku všetkým predchádzajúcim vetám. Film o tom, ako Vám môže zničiť a ako reálne zničil systém život. Nielen deťom z projektu Lebensborn, ale aj tajným, nedobrovoľným agentom Stasi. 90% (25.10.2015)

Príbeh, ktorý sa takto kľudne mohol stať. A vôbec, koľko podobných príbehov sa udialo v súvislosti s programom Lebensborn, o ktorom som nemala poňatie. Na začiatku filmu je síce človek zmätený, len niečo tuší, ale postupne sa to celé začne odkrývať a nestačí sa čudovať, čo všetko spôsobila vojna. Naozaj vydarená vec. (20.02.2016)

Ešte pred sledovaním tohto filmu je potrebné sa trocha pohrať v histórii nemecko – nórskych vojnových vzťahov. Úplne sa stotožňujem s názorom kolegu „Aky“. Prvýkrát som sa s touto témou fínsko – nemeckých deti stretol vo filme Vojna v severnej Európe, 2007 a aj tu som túto oblasť už okrajovo spomenul v komentári. Ale tento film je trocha iný. Nemci bojovali o Nórsko (o prístup k švédskej železnej rude) od 9.4. do 10.6.1940, keď Nóri podpísali kapituláciu a moc v štáte prevzal Vidkun Quisling, nasadený Hitlerom. Nórsko sa stalo súčasťou Tretej ríše. V Nórskych rodinách žili nemeckí vojaci a samozrejme dochádzalo ku vzťahom s nórskymi ženami. Z týchto vzťahov sa narodilo 11 až 12 tisíc deti. V tej dobe bol rozbehnutý v Nemecku program Lebensborn (Prameň života). Otvorené dvere v tomto projekte mali matky deti nemeckých vojakov, či už z mimomanželských vzťahov alebo slobodné mamičky. Do konca vojny porodili matky po celej Európe Nemcom približne 7500 a keď pripočítame Nórsko tak takmer 20 tisíc malých árijcov. Tieto deti boli roztrúsené po celom Nemecku a tak sa objavili po oslobodení aj vo východnom bloku. Tu sa s ich osudmi už hrala tajná služba NDR STASI. (03.07.2015)