Oculus

Shodou okolností jsem před pár dny viděl znovu Kubrickovo Osvícení a tomu Oculus nešahá ani po kotníky. Těžko budu v závěru napnutej, jak to dopadne, když mi to děti v průběhu filmu prozradí, a vůbec, i ta závěrečná tečka je imho předvídatelná. Nebál jsem se ani na vteřinu (a to se bojím u kde čeho) , po Wanově čiré hrůze ani náznaku. Tohle že má být nový Wan? No potěš koště.. (02.06.2014)

Zaujímavý horor vystupujúci zo súčasného žánrového priemeru hlavne minimom ľakačiek (aj tých pár, čo tam ostalo, by som ale vystrihol) a dôrazom na príbeh, ktorý je dokonca nelineárne vyrozprávaný. Problémy sú dva: 1. Psychológia postáv začína a končí u prekliateho zrkadla, akékoľvek iné vzťahy medzi nimi idú bokom. Potom ide bokom aj ich uveriteľnosť. 2. Bohužiaľ, klasický problém ducharín: nie je ťažké urobiť zamotaný príbeh plný nadprirodzených momentov. Problém je ho nakoniec rozmotať. To po 2/3 stopáže ide prekvapivo skvelo. V Oculus je asi najlepšie spracovaný prienik vedy a chytania duchov, aký som videl. No záverečná tretina, kedy má príbeh vrcholiť a kedy sa majú definitívne spojiť príbehy, je nevýrazná, plná klišé a vyslovene nedostatočná. Strašná škoda. 7/10 (04.06.2015)

Režisér Mike Flanagan sa snaží vydesiť publikum,a to Horrorom,ktorý je ojedinelý a originálny,na aký si za posledné roky pamätám.A podotýkam,že mu to ide na jednotku.Ide o jedno väčšie,extrémne staré ZRKADLO,ktoré skrýva v sebe nemilú históriu,ktorá započala v polovici 18 storočia,odvtedy zrkadlo prešlo kus sveta a ľudia,ktorí ho obklopovali,tak skončili na psí tridsiatok a ešte oveľa horšie.V sebe obsahuje ZLO,ktoré sa zhmotní každého,kto s ním príde do styku,keď si človek myslí,aká pekná starožitnosť sa mu dostáva domov,tak sa škaredo mýli,pomaličky a isto zošalie a všetko končí brutálnym spôsobom!Tento film sa odohráva v dvoch časových rovinách,kde rodina Russellovcov bude konfrontovaná útokmi vlastných rodičov na vlastné deti,kde sa pýtam,čo to majú za fotrovcov?Je to samozrejme brilantne natočené vďaka dôveryhodným hereckým výkonom súrodencov:Kaylie Russell a Tim Russell,kde slečna Kaylie mi strašne výzorom pripomínala hereckú kolegyňu Jennifer Lawrence,pričom jej postava je posadnutá vyriešením záhady zlovestného zrkadla,ktoré v podstate zabilo jej rodičov,ak sa to tak dá nazvať.Tima tesne pred 21 narodeninami prepúšťajú z kliniky,lebo má na svedomí zabitie vlastného otca,ale v sebe obrane.Rodičom preskočilo,a tak deti budú musieť čeliť minulosti aj v prítomnosti,lebo Kaylie nedá spávať minulosť,ktorá ju ťaží,a tak povoláva svojho brata Tima,aby v tom dome pomocou kamier a iných pomôcok spravili so zrkadlom Experiment,ktorý sa im vymkne spod kontroly.Až ma mrazilo,čo dokáže súčasný horror vymyslieť,aby to diváka patrične vydesilo a vravím,že sa mu to darí.Má atmosféru,príbeh,dve časové roviny,schopného režiséra/vyprávača,ale najmä ústredné herecké DUO,kde vidieť posadnutosť spojené s húževnatosťou,ktorá jej bude,bohužiaľ,prd platná,lebo film,ako som spomínal,končí tragicky pre ľudí,ktorí si zaobstarajú toto zrkadlo,oni to ani tak nechceli,ako to urobili... (28.12.2014)

Tak nudný horror jsem už dlouho neviděl. Žádné napětí, žádná akce, žádná krev, žádná děsivá hudba..... prostě nic a navíc přítomnost se neustále motá s minulostí!. Jedinou hrůznou scénou, jsou zvadlá kvítka v květináčích. Jasně, když mi chcípnou kytka, o které jsem se delší dobu staral, taky mám hrůzu v očích, ale asi těžko bych o tom natočil horror. I když stát u zrcadla a pak dělat zamračeného, to bych taky zvládl. Po shlédnutí "Oculus" konstatuji, 105 minut totální nudy a ztráty času ... Dávám 1* pouze za zajímavý název filmu. (01.06.2014)

"Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi..." Ak by som mal Oculus charakterizovať jedným slovom, bolo by to: znepokojivý. Mike Flanagan si zahráva s niečím, čo by mal radšej nechať na pokoji. Reklama bola v tomto prípade trochu klamlivá - či už sa jedná o plagáty alebo trailer. Zároveň však nimi Flanagan dokonale mystifikoval a ukryl svoje hororové dielo, ktoré rozhodne nie je ďalším z zástupu pásových duchárskych hrôz, ktoré nám Američania (a nielen oni) tak radi podstrkujú. Nie že by niektoré neboli dobré, ale každý kúsok vybočujúci zo stereotypu je príjemným sviežim vánkom v žánri. Ale ono vlastne ani Oculus ducharina nie je, však? Len zopár strašidelných momentov, ale naopak pôsobivá práca s neistotou diváka, ktorú Flanagan neustálym striedaním časových rovín a manipulácii s predstavami postáv len stupňuje až do bodu, keď už po vzore Lost Highway alebo Cronenbergovho Existenz netuším, čo je pravda a čo len ďalšia z rady ilúzií. Alebo je to len výplod chorého mozgu. Tak si, divák, vyber, pretože ja osobne už pochybujem aj o tom, že to celé bolo skutočné a že sa záver skutočne stal tak, ako som ho videl. Ako môžem veriť vlastným zmyslom, keď mi Flanagan ukazuje, ako ľahko sa dajú oklamať? Ale preč z hypotetickej roviny - je to jednoducho pôsobivý zástupca strašidelného žánru, ktorý sa nesnaží vydesiť, ale zneistiť a prekvapiť. čo skvele funguje, pretože v niektorých okamihoch je ďalší vývoj deja absolútne nepredvídateľný. Postavy a herci mi zo začiatku úplne nesadli, ale s každou ďalšou minútou som k nim cítil stále väčšie sympatie a fandil som im. A hlavne potešila Katee Sackhoff, ktorá upútala moju pozornosť už v minuloročnom Riddickovi. Ešte by sa tu dalo polemizovať na inú tému, a tou je symbol zrkadla, ktorý v kinematografii zohráva podstatnú rolu ako reflexia reality a skutočnosti, zatiaľ čo tu je reprezentáciou manipulácie s ňou (oba tieto motívy film zdieľa s Občanom Kaneom - no poteš, keď človek chce, nájde aj takéto záludné asociácie). Ale to už prenechám iným, na obsiahlejší komentár momentálne nemám čas. Zostanem pri tom, že som príjemne prekvapený. 80% (02.06.2014)