Fantozzi

Mňa proste večný smoliar Fantozzi neskutočne baví. Na jeho vtipných historkách vychádzajúce z reality sa dokážem stále zasmiať. Scéna, keď bolo 16:59 a všetci sa pripravovali na útek z práce je až neuveriteľne skutočná a zábavná. Vždy, keď v piatok odchádzam z roboty a stretám davy ľudí ako sa ponáhľajú domov, si na túto scénu vždy spomeniem. (18.07.2008)

Väcsinou to byva naopak. Prva cast byva dobra a ak sa natocia dalsie casti iba na zaklade uspechu jednotky, tak tym dalsim sa to uz tak nevydari, cest vynimkam, napr. BLAZNIVE STRELY (1988). Ale u Fantozziho je to akosi naopak. Nechce sa mi verit, ze MALERY PANA UCETNIHO (1980) ma az taky uspech aj v hodnoteniach na CSFD a o par rokov neskor natocene pokracovanie ma naopak uplne opacne hodnotenia, tak ako aj tato prva cast. Nechapem ako sa mozu tvorcovia az tak seknut. Sice som nevidel vsetky casti, ale tato prva sa mi zatial zdala byt najslabsia. Ten humor je niekedy az tak prehnany, ze to uz ani smiesne nie je, ale nastastie sa v kazdej casti najdu sceny, ktore nemaju chybu, napriklad upeceny psik u Cinanov a na vine ja samozrejme megasmoliar Fantozzi :-) ... 28.12.2010 ________ Paolo Villaggio - (Ugo Fantozzi) +++ Liù Bosisio - (Pina Fantozzi) +++ Plinio Fernando - (Mariangela Fantozzi - dcéra) +++ Anna Mazzamauro - (Slečna Silvaniová) +++ Gigi Reder - (Filini) +++ Giuseppe Anatrelli - (Calboni) +++ Hudba: Franco Bixio, Fabio Frizzi, Vince Tempera +++ (28.12.2010)

Série nesourodých epizod s humorem těžícím z absurdit a grotesky. Je to až primitivní, ale mě to dokáže rozesmát nahlas. Panu účetnímu se nedá nefandit - přes všechny katastrofy je stále houževnatý a rve se se svým příšerným životem občas i důstojně. Třeba ve scéně, kdy ho pohled na poníženou plačící manželku donutí vzepřít se šéfovi a ten prapodivný druh kulečníku vyhrát. Ostatně jeho žena je úžasná, i když to opravdu není žádná Lollobrigida, tak ho bezvýhradně miluje a vždycky mu dává podporu. /6. 7. 13./ (06.07.2013)

Sociálno kritická komédia, zmiešaná s absurditou a hrubozrnným humorom. Vlastne ide o pospájanie sledu scén, spojených postavou Fantozziho, jeho rodiny a práce v megafirme. Väčšina epizód nemá jasnú pointu. Vďaka nereálnosti a zvláštnej grotesknej nadsádzke konkrétnej situácie ju ani mať nemôže. Príbeh tak končí zväčša zatmievačkou aby ho vzápätí nahradil začiatok novej príhody. Sociálno kritický aspekt sa práve takto štrukturovanou absurditou a komunálne neškodnou satirou čiastočne oslabuje (ide napríklad o scény založené na tom, že komusi kydne na oblek mazľavé jedlo, Japonci v reštaurácii prísne kričia, nerozumejú hosťom). Základom komédie napriek spomenutým nedostatkom ostáva upozornenie na neľudský systém korporačnej fašistickej ideológie. Bežný zamestnanec v ňom neznamená nič a predsa je nútený obetovať všetok svoj pracovný a značnú časť súkromného času akciám firmy. Slabo platení kolegovia si vybíjajú frustráciu na sebe navzájom. Organizačné schémy firiem a inštitúcií sa vyznačujú viacstupňovým riadením s množstvom riaditeľov a šikanovaním. Typické je pochlebovanie nadriadeným v snahe postúpiť. Zrodenie pána účtovníka pranieruje tieto skutočnosti hyperbolickými komediálnymi situáciami ústiacimi do absurdných bláznivín. Škoda snahy byť groteskný za každú cenu, oslabuje sa ňou účinok inak trefne zvolenej satirickej témy. (07.04.2014)

Slusna talianska komedia, ktora sa da kedykolvek zas a znovu pozriet. Villaggio prerazil s tymto za premiera Aldo Mora /1974 - 1976/ a za prezidenta Dzovanniho Leone /1971 - 1978/. Trochu vseobecneho rozhladu, a nejde len o burlesknu komediu a o to, ze film nema dejovu liniu. Paolo Villaggio pracoval kade tade, s Fantozzim prerazil ako 42 rocny za talianskeho premiera Alda Moro /vo funkcii talianskeho premiera uradoval 1963 - 68 a 1974 - 76/. Prezidentom Talianska bol vtedy Giovanni Leone 1971 -78 v urade. Taliansku kinematografiu mam totiz dost rad .... 86 % (03.04.2013)