Pleseň

Päťdesiatpäťročný vdovec Basri každý deň prejde mnoho kilometrov peši a kontroluje stav starých železničných koľajníc. V myšlienkach sa neustále vracia k svojmu synovi, ktorého pred osemnástimi rokmi ešte ako študenta uväznila polícia za údajné protivládne aktivity. Odvtedy ho už nikto nevidel... „Pri písaní scenára som sa chcel vyrovnať s vlastným svedomím a vrátiť sa k tragédiám nezvestných ľudí. Sedem rokov ma počas písania scenára pohlcovali dve veci. Prvou sú bezpochyby osudy pozostalých a zničených rodín a druhou Dostojevskij, ktorý veľmi umne opísal rôzne podoby ľudského svedomia. Aj Basri sa, podobne ako Dostojevského postavy hľadajúce nádej, ocitá v zovretí. S postupnou stratou nádeje sa však atmosféra príbehu stemňuje, čo symbolizuje aj jeho konanie." (Režisér Ali Aydin) (Art Film Fest)