Rabaka

Určite si tento počin nezaslúži plnohodnotné štyri hviezdy, ale pre mňa je to klasika. Dobrá muzika z čias, kedy sa Elán ešte dal počúvať, celkom vtipný aj keď nie bohvieako originálny príbeh a svojská poetika špiny a smradu a výnimočnej obyčajnosti. A tak trochu aj o tom, že občas treba ísť s hlavou proti múru. RO - ZU - MÍŠ!!! (16.01.2009)

Pri tomto filme nemôžem hodnotiť iba kvalitu. V 89-tom to bol závan rebélie a poetickej romantiky pubertálnej mládeže. Dialógy sú v nefalšovanom blaváckom slangu, ruky sú v smetiakoch, pľuvance v káve a csabovci celkom ako skutoční. Jednoduchá /až príliš/ výpoveď, neobjavná zapletka, ale na fakte „dávno som to zistil – všade sú tí istí“ sa ani za tie roky nič nezmenilo. A hudba – výborná. Dnes by som za takých Elánov a Joža Ráža dala kľudne aj posledné tri Pedro žuvačky! (15.09.2005)

Pomer kvality hudobných čísiel a obsahu deja na podobnej úrovni ako Rapošove Fontány. Skrátka, úsmevne zakomponovaná dejová osnova o finančných ťažkostiach hud. kapiel, ktorú sprevádzajú (ako inak) rebélie našich hrdinov. Tam, kde dá ruky preč Boris Filan, respektíve nemá možnosť sebarealizácie, potom z toho vznikne takáto sranda. Ale to nie je len fenomén Rabakáčiny, Sagvan Tofi a spol. (hippies či depešáci) by o tom vedeli dlho rozprávať. A znova raz, primitívne dodabovanie Marošom Kramárom. (27.03.2015)

Reklama na komunistami milovanú, za socializmu po všetkých stránkach privilegovanú skupinu Elán prevedená dokonca do podoby celovečerného hudobného filmu, nemajúceho v podstate žiaden kompaktný scenár. Hlavný hrdina v podaní Maďara Attilu Berencsiho je hrozný, výkony nehercov z kapely sa tu akože snažia zachrániť druhotriedni herci ako Bzdúch, Geišberg či Kulíšková... to proste nemohlo dopadnúť dobre. (18.11.2016)

„Za každým plotom.. dáme si rabaka“. I kdyby jste byli vyhozeni z loďky uprostřed moře, bez záchranného kruhu a jakýchkoliv informací, toho kluka Rapošovic poznáte i když budete polykat andělíčky. Rádoby dramatické story amatérského scénáře se snad ještě horší režií…..jo a taky musí být nějaká postava muzikant….když jsme komentoval další z „veleděl“ Muzzikanti, tak jsem se otřel o rockové mokré sny Petra „TV Sľágr“ Šišky, ale když si projedu celou Rapošovu filmografii, tak i u něj bude nějaký nesplněný dětský sen. Jediným, co vyloženě stojí za zmínku, jsou samozřejmě nesmrtelné songy z bezPatejdlovského období skupiny Elán (Rabaka, Od Tatier k Dunaju, Čaba neblázni, Van Goghovo ucho, Pretláčanie so životom a další) a překvapivě (tedy pro mne) uvěřitelný herecký projev Jožo Ráže. Jinak klasický Rapoš….a klasický Rapoš, to nechceš. (15.11.2019)