Cézar musí zomrieť

║Rozpočet $-miliónov║Tržby USA ║Tržby Celosvetovo $871,416║ Ako námet z daného prostredia určite zaujme, nie je to samozrejme žiadna ľahká vec na kľudné pozeranie ale tí väzni sú strašné plochý jednotvárny a aj keď to vedia všetko pekne odrecitovať, nemá to tie správne grády, kamera ušla. Je vidieť že z toho zas chcú na umelo vytvoriť festivalový hit. /videl v kine: 45%/ (videl na festivale Art Film Fest 2012) (17.06.2012)

Při sledování filmu jsem si nemohl nevzpomenout na Zelenkovy Karamazovy - srovnání se tu přímo nabízí. Inscenování klasické divadelní hry ve specifickém prostředí a za zvláštních podmínek má samozřejmě na diváka jiný dopad a vyznačuje se úplně odlišnou atmosférou než na klasickém jevišti. Jsou tu nicméně dva zásadní rozdíly: Petr Zelenka se může opřít o jedny z nejlepších herců své generace, navíc perfektně sehrané z divadelního angažmá. Jeho snímek se mnohem víc blíží klasickému pojení hraného filmu. Bratři Tavianové natočili pro změnu svérázný dokument, kde ovšem nevíte, kde začíná a končí hranice lidské pózy, předstírání a exhibice před kamerou. Jejich "hrdiny" jsou skuteční kriminálníci, vrazi, mafiáni a drogoví překupníci odsouzení k mnohaletým trestům odnětí svobody. Tavianiové jsou minimalističtí, o jejich "hercích" se dovídáte minimum, jejich skutečné smýšlení se ukrývá za maskou. Jen několik scén prokazuje vnitřní napětí a prostředí věznice se zvláštní ostrahou. Ceasar musí zemřít je typická festivalovka, určitě nejde o film určený běžnému divákovi, který usedá k obrazovce, aby si odpočinul. Ten, kdo si umí vychutnat nevyřčené, kdo ocení absurditu scén, kde mafiánští vrazi hrají příběh o vražedném spiknutí s cílem odstranit Caesara - kmotra, může být víc než spokojený. Jelikož jsem Karamazovým dal 5*, tady se nakonec přikláním k totožné nadílce. Osud Salvatore Striana, který z vězeňské cely po udělení milosti začal působit jako herec, patří k těm, o nichž si pomyslíte, že se může odehrát jenom ve světě filmu. Celkový dojem: 90 %. (10.09.2014)

Dôrazný protipól špinavej väzenskej drámy, ktorú diváci tak dobre poznajú. Žáner: dramatizovaný dokument. Jedným z najväčších problémov kinematografie bola, je a zrejme aj ešte dlho zostane hranica medzi filmom a dokumentom, inscenáciou a realitou. Bratia Taviani túto hranicu zmazávajú, keď rozprávajú o živote vo väzení prostredníctvom krátkeho časového úseku, behom ktorého väzni pripravujú divadelnú inscenáciu Shakespearovho Júlia Cézara. Všetok čas venuje len a len týmto momentom a nachádzaniu vynútených podobností a paralel postáv, ktoré majú odsúdení hrať, od ich postavenia v hierarchii zločinu a talianskeho podsvetia (Kto iný má stvárniť Cézara než bývalý šéf obchodu s drogami? Kto iný má hrať Bruta než na doživotie odsúdený vrah?) po ich letmé spomienky na niekdajší život a prostredie, z ktorého pochádzajú. Je to zjavný scenáristický konštrukt, vytrhávanie z kontextu a ohýbanie slov, vychádzajúcich z úst postáv podľa vlastného zámeru. Lenže Cesare deva morire nie je filmom tézovitým, nesnaží sa podložiť nijakú zásadnú kontroverznú myšlienku ani argumentovať v určitej otázke. Naopak - je naratívne vyprázdneným záznamom, ako by mal po správnosti byť každý film dokumentárneho charakteru, ktorý si kladie jedinú úlohu - oboznámiť nás s priebehom a výsledkom snahy o realizáciu Shakespearovej hry na doskách väzenského divadla. To sprevádza postupné pomalé vžitie sa do postáv, preberanie ich zvykov a spôsobu reči aj do bežného života medzi kovovými mrežami a holými stenami. A aj vďaka tomu a výraznému prispeniu pôsobivej vizuálnej stránky a impozantnej hudby sa stáva príbehom shakespearovskej drámy za mrežami, s reálnymi antagonistami v hlavných úlohách. Dokumentom, ktorý nevypovedá o ničom, len na 76 minút poskytne možnosť sledovať niečo, čo na krátky čas dáva istý cieľ a možno aj zmysel monotónneho života mužom, ktorým už nič iné nezostáva. Mužom, ktorí stoja pred rovnakou dilemou v komornom vyznení - prečo nemôžu zabiť svojho ducha bez toho, aby zabili telo? "Cesare, Cesare! Cesare deva morire!" 85% (06.08.2014)

Minule sa mi jeden kamarát sťažoval, že už ho nebaví chodiť do kina, pretože v multiplexoch sú stále nejaké komixové adaptácie a súčasné nezávislé filmy riešia iba rozvrátené vzťahy divných ľudí. Takže mu vrele doporučujem Cézara, ktorý musí zomrieť, ten sa vymyká všetkému aj v rámci nezávislej tvorby. Ja som mal paradoxne pocit, že som sa z filmu dozvedel o živote vo väznici viac, ako z klasických hraných filmov, kde sa znásilňuje v sprchách a robia vzbury. Bude to dosť nuda a treba sa nejako zabaviť. Asi stačí iba prísť s kamerou a dokázať vystihnúť atmosféru takéhoto miesta. Cézar na mňa pôsobil ale značne nízkorozpočtovo, až televízne a ani dĺžka nezodpovedá námahe vycestovať z odľahlého kútu mesta do kina a zaplatiť za to. Ešte že naša verejnoprávna televízia je už schopná odvysielať festivalové filmy o pár mesiacov po ich premiére v kinách. (21.01.2014)

Zaujímavý námet, tak som bol na to celkom zvedavý. Ale nedá sa povedať, že by ma to nejako zaujalo alebo nebodaj očarilo. Proste parta väzňov sa zapája do divadelného predstavenia Július Cézar podľa predlohy Williama Shakespera. Na začiatku zaujímavý kásting, po ktorom prišla dosť nezáživná časť prevedenia vyváženého diela podľa slávnej histórie. Zopár zaujímavých momentov, keď som nejako podvedome dúfal, že účinkujúci sa vcítia do svojich rolí, ale senzácia sa nekonala. (28.11.2013)