Sunny

Je to veľmi dobrá juhokórejská komédia. Má dosť dobrý príbeh o žene, ktorá má skvelú rodinu, ale aj tak cíti, že jej niečo chýba a že žije skôr pre iných, než pre seba. Ale keď sa znovu stretne so svojou výbornou kamarátkou z čias základnej školy, ktorá ale trpí ťažkou chorobou a už jej nezostáva moc času, rozhodne sa znovu spojiť starú partiu siedmych dievčat, spolu s ktorými tvorila skupinu Sunny a znovu začať skutočne žiť. So spracovaním som nadmieru spokojný, po celý čas je film rozdelený na dve línie, súčasnú a školskú, kedy sa dievčatá zoznámili a spriatelili, obe fungujú aj samostatne, ale predsa len sa dopĺňajú a postupne vyvíjajú, takže to najlepšie funguje ako celok. Spočiatku ma to ale dosť sklamalo, nevedel som sa do toho dostať, obe línie mi prišli až príliš obyčajné, bez nejakého lepšieho nápadu a ani som nepociťoval výraznejší potenciál do budúcna, takže som bol pripravený len na priemerný zážitok, no ten sa nakoniec ani zďaleka nekonal. Niekedy po tretine filmu mi to už sadlo skvelo, zrazu si ma plne získali obe línie, aj keď tá z minulosti predsa len trochu viac, chválim ich prepojenosť, hlavne v niektorých priamych momentoch, získa to takú mimoriadne príjemnú atmosféru, ktorá je síce od začiatku filmu, ale sadla mi až neskôr, nájde sa tu plno skvelých scén rôznych typov, celé je to také hravé a milé a kvalita ide prakticky stále hore, takže veľká spokojnosť. Po humornej stránke som dosť spokojný, síce v prvej tretine ma aspoň trochu pobavila len jedna scéna, no potom ich počet rapídne pribudne, pochváliť musím hlavne perfektne podanú demonštráciu, na ktorej sa koná aj boj dvoch dievčenských skupín, alebo pomsta šikanujúcim dievčatám v súčasnej línii, no toto je jeden z mála filmov, kde ma bavilo aj využívanie vulgarizmov, bežne ich moc nemusím, ale tu je to často tak vtipne podané. Herecké obsadenie je skvelé, vzhľadom na počet dôležitých postáv, po sedem kamarátok v oboch líniách a viacero vedľajších postáv samozrejme nedostane každá až tak moc priestoru, no bavili ma prakticky všetky. Réžia a technická stránka sú vynikajúce, tak toto môžem s čistým svedomím označiť za žánrovú špičku, perfektný vizuál, množstvo skvelých nápadov po obrazovej stránke, perfektné dosadenie hudby do jednotlivých scén, už si neviem predstaviť, ako by to mohlo byť lepšie. Škoda, že tá prvá tretina ma až tak moc nebavila, ale ten zvyšok je perfektný a tomu by som samostatne dal asi aj plné hodnotenie, určite si to ešte časom pozriem. 79% (16.12.2012)

Mám trochu dilemu. Seonni je pekný film vo filme. Na jednej strane žena v domácnosti istým spôsobom zmierená so svojím osudom (vrátane toho, že jej vreckové je nižšie než dcérino), ktorá však zrazu utečie do spomienok na detstvo v búrlivých osemdesiatych, aby splnila prianie umierajúcej kamarátky a dala opäť dokopy ich starú partiu, s ktorou ich spája spoločné vystúpenie na "Sunny, yesterday my love was......." . V zásade snád všetko je nadnesené, brané s humorom, vrátane prostestov a stretov s ozbrojenými gardami, šikana, zdoslovnenie korejského slova manželka "anae" (jedno z možných), ktoré znamená "tá, čo je vo vnútri". Sseoni týmto vlastne stojí voči všetkému, čo som mala možnosť vidieť ako veci a a udalosti, ktoré sú vnímané ako PROBLÉM, alebo niečo, na čo Korejci nie sú príliš hrdí. Kým osemdesiate roky brané s nadhľadom sa dajú brať ako pohľad dievčeniec, ktoré viac zaujíma vhodná kabela, resp. fešák počúvajúci "Dream is my reality", tak zvyšok by pravdepodobne mal oveľa väčši problémy, nebyť tak neuveriteľne (ergo korejsky) pumpovaných dojákov a smajlíkov a smajlíkov cez dojáky. Aj preto je veľmi ľahké pochopiť úspech SSeoni u domáceho publika: nostalgia a silné emocie zaberajú (a ešte aj správny myšlienkový základ priateľstva a pomáhania si až za hrob). A áno, ako písal Adrián, nadávky boli skvostné aj v čínskom preklade. Ale možno sa len Korejci priučili od západného suseda, že ako treba robiť sebaprezentáciu :P. (18.12.2011)

V podstatě nemám co dodat více, než napsal JFL. Minulost naivní a současnost... ač se snaží hrát na reálnou strunu, je to spíše pohádka pro dospělé, u které jsem si říkala, že se nechám strhnout do toho víru nadšení a emocí, které se tvůrci snažili hodit na diváka, ale ten konec mě zklamal. Ani ne tak ty pohádkové dary, jako úplně poslední scéna, která pro mě byl úplným převrácením kombinace pohádkovosti s lehkou hořkostí. A upřímně jsem se nakonec nedokázala pořádně zorientovat v tom, která dospělá byla v minulosti kterou holčinou. 100% jasné mi byly jen tři a ta třetí jen díky tomu, že byla otylá všude. Chápu, že film dokáže učarovat, když člověka vtáhne melancholie a jiné podobné pocity, ale na mě se to nějak nepřeneslo. Tak snad příště už budu mít konečně štěstí na korejský film, který mě dostane. (21.01.2018)

"Sunny" je ve všech ohledech ukázkový snímek pro současnou jihokorejskou kinematografii. Na jedné straně představuje další doklad triumfu středně nákladných snímků, které čistě na základě scenáristických a hereckých kvalit lákají davy diváků. Ale současně dává vhled do společnosti definované povrchností a umělostí. Vyprávění o ženě v domácnosti, která se vrací ve vzpomínkách do doby dospívání, je rozkročené mezi současností a flashbacky do 80. let. Zatímco minulost je v pelíškovském stylu naivizována, současnost ač zdánlivě zatížená problémy jako jsou životní zklamání či rakovina v pokročilém stádiu má podobu fantazie z lifestylového magazínu. Korejská společnost se tak ukazuje jako společnost růžových brýlí, kde pravicová diktatura je viděna jako doba apolitické nevázanosti, zatímco současnost je stylizována do pouze zdánlivě tíživé, ale při tom laskavě komfortní soapopery. Nelze se pak divit, že žena umírající na rakovinu je zde schopná i v pokročilém stádiu nemoci mlátit drzé školačky po hlavách značkovou kabelkou a vypadat jako výstavní modelka. Jako divácká ukolébavka je "Sunny" dokonale funkční i odporné zároveň. (02.12.2011)

║Rozpočet $-miliónov║Tržby Celosvetovo $51,116,421║ Zručne natočená dráma, ktorej nechýba miestami dravosť a drsnosť ale má to aj príjemné odľahčené scénky z ktorých saje energia. /videl v kine: 60%/ (videl na festivale Art Film Fest 2012) (17.06.2012)