Reklama

Reklama

Un siècle d'écrivains : Georges Bataille

(TV film)
všetky plagáty
Francúzsko, 1997, 48 min

Recenzie (1)

ad142 

všetky recenzie používateľa

Strhujúci a po estetickej stránke veľmi pôsobivý dokument o zrejme najkontroverznejšom, najznepokojivejšom a najtemnejšom mysliteľovi minulého storočia. Nezabudnuteľný hlas francúzskeho herca, André S. Labartha, nás ako vratká loďka nesie na výprave po búrlivej hladine Battailovho úzkostného života. Rozsah a dĺžka dokumentu síce nedovolili zaoberať sa jednotlivými etapami autorovej životnej púte a predmetmi jeho myslenia hlbšie, avšak i napriek tomu, že ide o jednoduchú skicu, spôsob, akým je odprezentovaná, z nej činí výnimočnú záležitosť v radách žánru dokumentárneho filmu. Dozvieme sa o koreňoch Bataillovej "filozofie", o jeho smutnom detstve so slepým a syfilitickým otcom, o konverzii ku katolicizmu (od ktorého sa neskôr, pravdepodobne pod vplyvom Nietzscheho, radikálne odvrátil), o jeho fascinácii smrťou, erotikou a vo všeobecnosti nízkych aspektoch ľudskej existencie a vonkoncom i o niektorých kontroverzných, či "zvrhlých" momentoch jeho života, ktorých náplň dávajú tušiť už jeho škandalózne novely. V každom prípade, film mi len potvrdil to, čo som už dlhšie predpoklada l- z Batailla (na rozdiel od iných kontroverzných a transgresívnych autorov, ako Sade, či Joyce) je len veľmi ťažké, ba priam nemožné vyťažiť nejaký hodnotný aspekt pre mainstreamovú kultúru, ktorý by nakoniec bolo možné spacifikovať. Šlo o skutočne rýdzi typ - Bataille nebol žiadny napodobiteľ, či prvoplánový provokatér. Z tohto dôvodu je možné ho smelo označiť za pravého avantgardistu, skrytého pred zrakmi ľudu na okraji spoločnosti (alebo priepasti, vyberte si sami). Existuje síce možnosť zniesť námietky, že jeho originálne myslenie malo predsa výrazný vplyv na neskoršiu, takzvanú postmodernú a postštrukturalistickú filozofiu (na univerzitách) populárnych mien ako Michel Foucalt, či Jacques Derrida; tí však v skutočnosti mali, mám dojem, tendenciu vynechávať, povedzme "mystický", alebo "pseudonáboženský" charakter jeho diela a zameriavať sa skôr na aspekty ladiace k pnutiam ich vlastného myslenia (viz napríklad náznaky takzvanej dekonštrukcie v niektorých Bataillových dielach, objavené a úspešne asimilované Derridom). ()

Reklama

Reklama