Demonic

Jak jsem se bál, že letošní rok bude na horory katastrofální, tak na poli duchařin jsem příjemně překvapen. Ghoul, Insidious 3 a teď Demonic. Všechno filmy u kterých mě mrazilo. Demonic není nijak extra brutální ale má skvěle budovanou atmosféru a zapeklité řešení případu několikanásobné vraždy. Během filmu se prolíná přítomnost (vyšetřování) s tím co se v domě odehrálo (vyprávění přeživšího) a já to hltal víc než děcko večerníček. Finální rozuzlení se mi velmi líbilo a i když vlastně přišlo jedno velké WTF , tak jsem za to vděčný, protože se do mě mráz zakousl ještě silněji. Upřímně se divím relativně slabšímu hodnocení, ale tak sto lidí sto chutí. Za sebe rozhodně doporučuji a děkuji uživateli MikeCool za bezva tip. Nebýt jeho viděl bych to až tak za měsíc, dva a to by byla sakra škoda :-) (04.08.2015)

V starom dome je objavených niekoľko mŕtvol, prichádza polícia a začína vypočúvať jediného, vyplašeného človeka, ktorý masaker prežil. Ten tvrdí, že sa im tu seansa vymkla z rúk a hoci vyšetrovatelia paranormálnemu vysvetleniu neveria, onedlho sa objavuje čoraz viac podivností... James Wan's House of Horror alias Demonic je v podstate obyčajný, opozeraný horor dnešnej doby a s Wanom má už spoločné iba produkčné meno na komerčné účely. Máme tu 2 prepletajúce sa a trochu chaotické dejové línie, kde je bohužiaľ jedna otrepanejšia než druhá. Prvá je zo súčasnosti a predstavuje policajnú vyšetrovačku (trochu pripomínajúcu "Saw") a druhá jej predchádza a predstavuje partiu mladých, ktorí s kamerami nabehnú do osudného domu (pripomínajúc stovky podobných hororov). V závere sa to podľa očakávania dovlečie do zlučujúcého, predvídateľného finále, na ktorom bolo najlepšie, že tento nudný hororový podpriemer uzavrelo. (09.05.2015)

Kdepak. Klasická dnešní slabota která se snaží bejt trochu originální tim že film je natočenej stylem vyšetřování jak některá z Kriminálek což je ovšem obrovsky rušivý neboť příběh z domu neustále přeskakuje ke hromadě policajtům. Chytrá výplň stopáže ale do 20 minut se nudíte a hororová stránka filmu se ukáže až po 45 minutách tedy po víc jak půlce. Pár umělejch zvukovejch lekaček, asi jedna nebo dvě normální lekačky a jinak samý sračky. (30.05.2015)

Pekne nakrútená duchárinka, a keďže mám tento žáner v obľube, nemám problém prilepšiť. Dejová línia zo súčasnosti s celým policajným vyšetrovaním mi spočiatku veľmi zaujímavá neprišla, ale akonáhle sa príbeh začal koncentrovať na duchov v prekliatom domčeku, naraz sa všetko zlepšilo a niekoľkokrát som sa poriadne zľakol. A to je presne to, čo sa mi na tomto subžánri stále páči. Veď čo sa už dá čakať v haunted house horroroch ako skupinka ľudí v dome ovládanom duchmi, že. Ľakačky proste fungujú, postavy sú sympatické, tvorcovia sa to navyše snažili uzavrieť prekvapivým zvratom, ktorý síce z toho celého už tak nejako logicky vyplýval, no napriek tomu nepostrádal tú správnu hororovú atmosféru. Obe dejové línie sa síce navzájom prepájali, no našťastie nedošlo k nijakému zmätku. Pozeralo sa mi na to dobre a u mňa je to jednoznačne malý zábavný duchársky hororový nadpriemer, ktorý ma konečne aspoň trochu vyľakal. (09.05.2015)

Úvodom si dovolím vypožičať výrok Winstona Churchilla, ktorý raz povedal niečo v tom zmysle, že dobrý prejav by mal byť ako ženská sukňa – dosť dlhý, aby zakryl objekt a dosť krátky, aby vyvolal záujem. Rovnaký recept na úspech si osvojil aj Will Canon. Dimenzovanie jeho hororovej snímky Demonic na dve roviny síce zostalo niekde na polceste a s preľudnením priestoru dovedna posúvajú atmosferickú hru a záujem o postavy do latentnej roviny, avšak užšie vymedzenie priestoru a času razantne zakotvuje divákovú pozornosť o dom, v chodbách a izbách ktorého je zásluhou vysokého tempa narácie, pozvoľna dávkujúceho dôležité informácie, zachovať ataraxiu priam nemožné. U mňa spokojnosť. (03.02.2016)