Kamera:
Peter ReniersHudba:
Pino DonaggioHrajú:
Adrienne Barbeau, E.G. Marshall, Harvey Keitel, John Amos, Sally Kirkland, Kim Hunter, Holter Graham, Martin Balsam, Tom Atkins, Julie Benz, Christine Forrest (viac)Obsahy(1)
Dvě klasické povídky z pera Edgara Allana Poa ve filmu dvou slavných hororových režisérů George A. Romera a Daria Argenta. První epizoda – Případ pana Valdemara – pátrá po tom, kam až je možné zajít při hypnóze umírajícího člověka, jehož chce vlastní žena obrat o veškeré bohatství. V povídce Černá kočka pak sledujeme fotografa Rodericka Ushera (HARVEY KEITEL), kterak se propadá do propasti vražedného šílenství. A to vše kvůli hloupé černé kočce, která mu jednoho dne zkřížila cestu. (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (1)
Recenzie (79)
Když si tak pročítám komentáře, tak koukám, že na mě ten film působil přesně naopak než na většinu diváků a divaček. Já bych to totiž úplně otočil. Romerova povídka mi přijde hodně povedená, krásně houstnoucí atmosféra, dobrý masky, trochu té krve, mrazivý (povedený) český dabing. Povídku jsem předtím neznal, ale byl jsem mile překvapen. Zato Argentovu povídku jsem poprvé vůbec nedokoukal a teď na podruhé jsem u ní dvakrát usnul. Je to nehorázná nuda. Navíc, Poa jednak moc nemusím, ale hlavně, jeho nejzprofanovanější povídka, právě Černá kočka, která byla zfilmována nesčetněkrát a objeví se v takřka každém výběru Poeových povídek, mi už pěkně leze na nervy. Nechápu, že si podobný status vydobila zrovna tato nijak povedená povídka. Argento svou část pojal naprosto nezáživně, zdlouhavě, nudně, místy až protivně (jestli jestli je hercům v Romerově povídce vytýkán špatný výběr, tady možná není špatný, ale srali mě v té povídce skoro všichni s Keitelem v čele). Vůbec to nezachraňuje ani těch pár dobrých scén a záběru (sekáček na maso, kočka a její koťata). Právě na Argentově povídce se nejlépe zračí největší problém filmu a to je jeho zdlouhavost a zbytečné natahování povídek, kdyby zkrátili jejich stopáž, přibrali dalšího režiséra (Cravena, Hoopera, Carpentera?) a přidali třetí povídku, mohlo to celkově dopadnou mnohem lépe. Takže Romero za 4*, Argento za 2*, film obecně za 3*. ()
V roku 1990 sa dve rešpektované autority svetového filmového horroru stretli pri realizácii spoločného projektu. Američan George Andrew Romero a Talian Dario Argento sa nechali inšpirovať dielom spisovateľa Edgara Allana Poe. Každý si vybral jednu jeho poviedku a natočil jej filmovú adaptáciu. Pán Romero sfilmoval "Prípad M. Valdemara" a pán Argento spracoval "Čiernu kočku". Tieto dva snímky vyšli spoločne pod názvom "Dve diabolské oči". Vznikol tak titul, ktorý musí potešiť každého obdivovateľa horrorovej tvorby. Romero - Argento - Poe to je vskutku silná trojica. **** ()
E. A. Poe v rukou skvělých hororových režisérů. Romero svou povídku pojal velmi poctivě a vypráví postupně gradující příběh o životě po smrti. Své oblíbené téma se mu opět podařilo zpracovat slušně a já se při jeho zombie strašení bavil. To Argento se s postupnou gradací nijak nepáře a vypráví zkratkovitý brutalitou prodchnutý příběh o pádu do temnot šílenství. Vystřihl bych zbytečně dlouhý a co do zpracování nepodařený středověký sen a byl bych spokojen téměř maximálně, a to i díky skvělé "šokantní" pointě. Oba za čtyři. ()
!!! ---- SPOILER ---- !!! U Romera poteší hlavne to, ako suveréne preniesol baroknú atmosféru Poeových poviedok do druhej polovice 20. storočia. V jednom momente ma dokonca zaskočilo auto na ulici, tak veľmi som sa ponoril do doby o tých približne 200 rokov späť. S príbehom je to slabšie, čo však v súvislosti s vyššie uvedeným neprekáža - je predsa jasné, kam bola zameraná najväčšia pozornosť. The Facts in the Case of Mr. Valdemar pôsobí ako čítankovo zvládnuté hororové cvičenie pre základné filmové školy. Neosobné, ale šikovné. Silné 3*. --- To Dario Argento je už iná káva. Na svojej miniatúre The Black Cat jednoznačne dokazuje, že má spomedzi všetkých talianskych kolegov svojej generácie najväčší talent, ktorému k dokonalosti chýba jediné - kašle na logiku (možno naschvál, aby ho z tej jeho milovanej komunity nevyobcovali...). Nie však v tomto prípade! Z odkazu Edgara Alana Poea síce zostali len zdrapy doslovných narážok, príbeh sám je však bezchybný - súčasný, ba dokonca moderný. Jednotlivé obrazy sú ohromujúce a výrečné, no vytvárajú iba sériu náznakov, ktoré u každého diváka môžu viesť k objaveniu iných odtieňov tohto príbehu. Veľký podiel má na tom tiež prejav Harveyho Keitela, ktorému nerobí najmenší problém presvedčivo vykresliť aj takýto extrémny a nevypočítateľný charakter, akým je fotograf Usher. Toho nakoniec stihne nádherná, starosvetská spravodlivosť, čo je v rámci žánru opäť krajne ojedinelý, zato ale divácky plne uspokojivý moment. Bezmála 5*! ()
Nebudem nikomu zbytočne mazať med okolo úst a poviem na rovinu, že Romerovka Prípad pána Valdemara(15%) je tak jednoducho zostavená až stráca akúkoľvek výpovednú a tobôž strašidelnú hodnotu, o niečo málo je zaujímavejšia poviedka od Argenta Čierna mačka(20%) ale tiež nič preborné to nie je, skôr by som označil tieto dva počiny za dosť slabé chvíľky v ich horrorovej kariére určite vedia točiť lepšie než to čo nám ponúkli, v celku to pre mňa vyznie ako práca od začiatočníkov amatérov čo nedokážu lepšie vygradovať dej. ║Rozpočet $9miliónov║Tržby USA $349,618║Tržby Celosvetovo $-║ trošku vysoký rozpočet na tých pár masiek a nečudujem sa že to nakoniec zarobilo len toľko čo nestojí ani za zmienku ()
Galéria (18)
Fotka © Columbia TriStar Home Entertainment
Zaujímavosti (4)
- Asia Argento dabovala většinu ženských hlasů do italštiny, i Julii Benz. (Chatterer)
- Argento chtěl původně na filmu spolupracovat se třemi režiséry - George A. Romerem, Johnem Carpenterem a Wesem Cravenem. (Chatterer)
- Filmový debut Julie Benz. (Chatterer)
Reklama