Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Ne každý zakázaný film musí nutně být dílem výjimečných hodnot, někdy jen dokládá zmatenost dobových měřítek. To platí rovněž pro politické drama Andreje Lettricha Čisté ruky, které bylo připravováno jako ilustrace stalinistických tezí o zostřujícím se třídním boji: záškodníci totiž pronikli i do vedení komunistické strany a jejich vinou dlouho selhávalo združstevňování východního Slovenska. Jenže Čisté ruky byly dokončeny a měly být uvedeny v roce 1956, kdy ve známost vešlo odsouzení stalinistického systému - a celý film tak paradoxně získal "odbojný" protistranický nádech. Mohl naznačovat, že za všechno špatné nesou zodpovědnost zlotřilí komunističtí funkcionáři, pokud by záškodníci, kteří se vetřeli mezi ně, byli pouhou smyšlenkou. Poděšení schvalovatelé film nejenže okamžitě zakázali, ale navíc přikázali spálit veškeré kopie i rozmnožovací materiály. Naštěstí jejich příkaz nebyl splněn, takže neuvěřitelná rarita zůstala uchována dodnes.

Trezorový film o nečestnosti straníckych funkcionárov v období kolektivizácie.Film o zložitej situácii na východnom Slovensku v období zakladania JRD, ktorý v kontexte doby realisticky zachytáva nečestnosť straníckych funkcionárov a dôsledky ich násilnej kolektivizačnej agitácie v živote roľníkov. Najvyšší stranícki a štátni funkcionári sa rozhodli neuviesť film do kín v čase jeho vzniku, odstrániť ho z filmového archívu a zničiť. Aj napriek rozhodnutiu ÚVKSS sa film podarilo zachrániť v podobe duplikátu negatívu. Film mal premiéru v období uvoľnenia politicko - spoločenských pomerov 20.6.1968. (oficiálny text distribútora)

(viac)

Recenzie (13)

Radko 

všetky recenzie používateľa

Naozaj rarita. Cieľom filmu bolo, v zhode s informáciami v tunajšom obsahu, poukázať na to, že do vysokých poschodí straníckej verchušky** sa votreli zapredanci imperializmu, vatikánski špióni a bývalí aktívni prisluhovači gardistov či esesákov. Dobre sa tam zabývali a teraz z vysokých pozícií likvidovali jednoduchých, no schopných a pracovitých komunistov. Tým spôsobovali všetky problémy družstevníctva v reálnom socializme. Lenže herec Viliam Záborský stvárnil sebavedomého, no pritom bodrého vyššieho funkcionára Komunistickej strany Slovenska dokonale a s všeobecnejším presahom. Vždy vysmiaty a blahosklonný pod maskou bodrej dobráckosti kuje zákerné fígle. Takto stvárnená postava až príliš pripomína obraz akéhokoľvek človeka opojeného mocou riadiacej funkcie, nielen agenta všivavého kapitalizmu. Ambiciózny podrazák, schopný potopiť kohokoľvek, no pred daným sa tváriť ako jeho spasiteľ. Takýchto Molčanov bolo medzi funcionármi strany a kadejakými riaditeľmi, či ich zaprdenými námestníkmi a firemnými právnikmi za socializmu neúrekom. A čuduj sa svete - dnes behá po firmách a úradoch podobných Molčanov ojojóój! **) - verchuška = stranícka alebo politicko-mocenská špička (v časoch socializmu stalinisticko-brežnevovského typu ju tvorili okrem ústredného výboru strany aj vedúci krajskí či okresní straníci, disponujúci niekedy až neuveriteľnými právomocami; slovo pochádza z ruského slova верхушка, je len jeho fonetickým prepisom do latinky bez zmeny významu). ()

troufalka 

všetky recenzie používateľa

Filmy, který je kuriozní hned z několika důvodů. Pokus o kritický pohled vyzněl mnohem přirozeněji než agitky točené ve stejnou dobu. Podobnost Molčana se Stalinem není náhodná (ani podoba jiného soudruha s Gottwaldem). Jenže situace se po smrti Stalina změnila a co mělo být jasným plus filmu nakonec podtrhlo nohy. ()

Reklama

Martin741 

všetky recenzie používateľa

Nuda. Andrej Lettrich asi nemal dostatocne nastudovane stalinisticke cisty a praktiky, a tento film je len dalsim dokazom toho. Herci nic moc nepredviedli, herecke vykony takmer ziadne. Dialogy nudne a dementne, a nepomoze ani sceneria vychodnej casti byvaleho Ceskoslovenska, kde sa film udajne odohraval. Zub casu sa podpisal, a ubral filmu hodne. 20 % ()

majo25 

všetky recenzie používateľa

Klasická budovateľská dráma z 50. rokov o kolektivizácii na Slovensku, ktorá si netradične berie na pranier aj komunistov vo vyšších pozíciách, aj keď iba vrámci družstva či okresu. Herecky vynikajú vtedajší hereckí bardi - Viliam Záborský či Ctibor Filčík, tradične v zápornejších roliach. V hlavnej roli je obsadený Machata, tu tmavobrčkavý a s fúzikmi akoby to ani nebol on. Spracovanie je tiež na tú dobu tradičné - silné reči, škriepky a ohováračky dedinčanov, hlasitá orchestrálna hudba, občas vzletné výroky. Najzaujímavejšie ale na ňom je, že nechýbalo veľa a film by sa na popud tých hore nedochoval. Do trezora pochopím, ale zničiť? Niekto si dá niekoľkomesačnú či niekoročnú námahu a druhý by to okamihu ničil. O vynaložených peniazoch od danovníkov ani nehovoriac. ()

Prubner 

všetky recenzie používateľa

Zvláštně rozpolcený film. Na jedné straně poukazuje na problémy v tehdejších zemědělských družstvech, ale na druhé straně z toho obviňuje pouze diverzanty, řízené ze Západu. V roce 1956 už byli záškodníci trochu z módy. Ale film stejně putoval do trezoru, protože komunistům se nelíbila ta kritická část. Jinak scénář docela ujde, ale herci jsou příliš teatrální. ()

Galéria (5)

Zaujímavosti (5)

  • V apríli 1957 na rokovaní Zboru povereníkov sa o filme vyjadril súdruh Majling slovami "Dantovo peklo je oproti Čistým rukám šuviks"  a rozhodli sa film zničiť. Podarilo sa ho zachrániť Ivanovi Rumanovskému (otcovi slovenského filmového archívnictva). (Raccoon.city)
  • Režiséra Andreja Lettricha pri tvorbe filmu inšpirovali procesy s „triednymi nepriateľmi",  operujúcimi v tyle komunistov (ako boli napr. Slánsky a iní). (Raccoon.city)
  • Komunisti sa rozhodli zničiť všetky materiály filmu, no aj napriek tomu sa zachoval duplikát negatívu a v roku 1968 sa ho podarilo verejne uviesť. (Raccoon.city)

Reklama

Reklama