Nell

Krásny, čistý film. Apted sa snažil zobraziť kontrast medzi človekom naturálnym, prírodným a moderným (t.j. konzumným), čo sa mu naozaj podarilo. Myslím si, že nie je nikto, kto by s Nell nesympatizoval a neželal jej pokoj od nášho skazeného sveta. Tento film ma donútil zamyslieť nad tým, či by som ja, alebo hocikto, koho poznám, dokázal žiť tak ako Nell - bez internetu, televízie, nákupných centier a všetkých tých "vymožeností", ktoré z nás robia iba prázdne bezduché nádoby konzumu. Asi nie. Ak sa raz človek do takéhoto prostredia narodí a je v ňom vychovávaný, nedokáže sa ho natrvalo a úplne vzdať. A o tomto je ten film. Aby nás prinútil zamyslieť sa. Jodie Foster bola skvelá a podala veľmi prirodzený a uveriteľný výkon - tie zvuky, strach v očiach, jednoducho skvelé herecké umenie... 75% (24.01.2014)

Dojemný, možná až příliš zidealizovaný - ale především citlivě zfilmovaný zápas o budoucnost dívky Nell, která vyrůstala pouze se svou matkou v naprosté izolaci od okolního světa. Nabízí provokující otázku, zda je možné (a pro společnost přijatelné) takové zvláštní, zcela nevzdělané stvoření se svéráznými a přece jen poněkud problematickými způsoby respektovat jako svobodnou bytost s vlastní vůlí, která má právo se sama rozhodnout, jak bude žít dál - bytost, která se z pohledu "civilizovaného" člověka může jevit jako silně zaostalá, ale rozhodně není hloupá: Naučila se všechno, co jí dané podmínky umožnily - a co k přežití potřebovala. (03.12.2010)

Nell je klasický film 90. rokov, pri ktorom sme mali pocit, že ak pôjdeme naňho do kina, tak budeme tí inteligentnejší milovníci kinematografie, ako napríklad diváci akcie typu Speed. Podobné empatické filmy ako Nell, Muž bez tváre alebo Filadelfia už dnes pôsobia trochu nedôveryhodne, zároveň sú však kúzelné nostalgiou, ktorú pociťujú pri ich sledovaní ľudia, vyrastajúci v 90. rokoch. Aptedova ďaľšia gorila v hmle mohla ponúknuť z psychologického aj sociologického hľadiska predsa len viac. (17.09.2014)

„Žila tu úplne sama.“ – „To pustovníci robia. Žijú sami. A sami aj umierajú.“ Som prekvapený, ako to na mňa nezapôsobilo. Pri pohľade na to, ako dobre Michael Apted v minulosti režíroval inú „silnú ženu“ (Sigourney Weaver v GORILÁCH V HMLE) a pri spomienke na to, ako Jodie Foster (ktorá si to rovno aj produkovala) za svoj výkon lesnej nežnej žienky získala nomináciu na Oscara, som čakal niečo Mimoriadne. Nie more klišé (zlý riaditeľ, sexom posadnutí dedinčania). Nie miestami až komický výkon Jodie Foster (fakt). Nie nudný vzťah medzi Neesonom a Richardson. Nie patetické vyvrcholenie na súde, ktoré je detinské a nemá úroveň. Dokonca ani panenská príroda mi nepripadala panenská. A takmer dvojhodinová stopáž tomu vo výsledku tiež neprospela. Som sklamaný. (28.05.2011)

Nádherný film. Na začiatku by som nepovedala, že mu dám plný počet hviezdičiek, ale musím. Jodie zahrala Nell neskutočne dobre a ten pocit, ktorý po skončení v sebe mám (a asi ešte dlho vo mne zostane). Na základe čoho určujeme či je niekto normálny alebo nie? Jej povaha bola taká čistá, nenarušená spoločnosťou. Priala by som si poznať človeka ako je ona. Že toho vie veľmi málo a veľa sa toho musí naučiť? To oni by sa mali učiť od nej. (29.01.2016)