Don't Tell My Mother
Obsahy(1)
Diego Buñuel provádí v dokumentárním cyklu zeměmi, kam byste na dovolenou asi fakt nejeli. Jedná se převážně o destinace s vysokou mírou nebezpečnosti. Severní Korea, Kongo, Afganistan, Kolumbie, Pákistán, Írán...Svým hostitelům se nebojí pokládat i velmi nepříjemné otázky na téma, jak to v jejich zemi chodí. (sator)
Recenzie (25)
Všimol som si že sú tu mnohý užívatelia ktorý tento dokument hodnotili hneď od zhliadnutia prvej časti, priznávam patrím k jedným z nich. A taktiež ani v blízkej budúcnosti sa do ďalších dielov nebudem púšťať. Dokument ma veľa spoločného s podobným českým počinom. Ako napríklad aj to že v jednom i druhom prípade sú protagonisti (alebo ak chcete dokumentaristi) dosť nesympaticky a arogantný ľudia, ktorý si myslia že pred nimi hneď každý padne na riť. Technický vzaté si uvedomujem že točiť dokument o S.Korei nie je vôbec ľahké už len z dôvodu že sa nič nedozviete aj keď by ste veľmi chcel. Porovnaním s predtým spomenutým "Vítajte v KLDR!" toto aspoň niečo prinieslo. Napríklad pohľad do miestneho obchodu i keď zo západným zbožím, taktiež aký taký kontakt s domácimi obyvateľmi a na moje počudovanie aj zistenie že v Pchjongjang sú tri katolícke kostoly, no tak toto je gól. Takže po akej takej informatívnej stránke to bolo dosť podnetné. ()
Diego Buñuel to bere po svém. Rychle, akčně, s povahou mladého cestovatele, nadšeného dobrodruha a hlavně bezstrarostného frantíka :-) A je to vidět. Dokáže situaci v dané zemi zlehčit natolik, že se mi i po shlédnutí dílu s KLDR zdálo, že bych se mohl z fleku sbalit a jet tam na letní dovolenou. Realita je sice trochu ... no ... trochu hodně jiná, ale když se člověk soustředí, je v tom všem právě poukázáno i na ty hrůzy a stinné stránky. Takže - ve výsledku výborná výpověď ()
V celku zajímavé, snad jen trochu krátké co se týče stopáže jednoho dílu. Zatím jsem viděl Afghanistán. Trochu mne nakrklo, když Diego popisuje jak letí starým vrtulníkem Mig... :-). Ten bych tedy rád viděl. --- Což o to ten Afghán, země je to jistě zajímavá, příroda dechberoucí, bohužel dušmani stále rádi zakrojují sakra ostré rybičky do bílých krků. A tak si nechám tohle pohřebiště armád raději ukazovat v televizi.... Vtipné bylo i vyprávění jednoho Afghánce: ,,Musím se oženit. jsem sirotek. Otec zemřel, tak aby se měl kdo starat o matku.'' Prostě umře táta - chlap, a jste sirotek. Inu Islám. ()
Je to skôr také zo života bežných ľudí, nie nejak politicky odborné, či extra zvládnuté komplexne s jasným plánom, na čo poukázať a čo rozobrať. Afganistan ma šokoval, tí ľudia tam mi prišli veľmi jednoduchí duševne a tak sa nedivím, že náboženstvom sa dokážu mnohí zmanipulovať k tomu, aby sa niekde odpálili. Ale nebol to zlý diel. Kolumbia bola slabá, okrem zápasu krajných pravičiarov a krajných ľavičiarov, či návštevy bývalých Escobarových pozemkov som sa veľa nedozvedel. Kongo ma zaujalo najmä tým, že sa dostal do blízkosti politika, ktorý akurát zažíval úspech, či tým stretnutím s gorilami, ktorých správanie je blízke nášmu. Svätá zem bola dosť o nezhodách, konfliktoch a zla z jednej aj druhej strany, nie však veľmi komplexne rozobrané. No a tá Severná Kórea sa mi páčila asi najviac, tam tú totalitu, či cenzúru proste nedokázali skryť, aj keď aj k tejto veci si treba ešte čo to pozrieť. Občas mi jeho správanie prišlo naivné, neinvestigatívne, ako keby si nevšímal spojitosti, tiež sa mi veľmi nepáčili tie jeho podsunuté názory, či veľmi nesúhlasím s pochodom v Kolumbii, ku ktorému sa pridal, ale inak myslím, že tento dokumentárny cyklus stojí za to si pozrieť a rozšíriť si ním obzory, aj keď už nie je veľmi aktuálny. ()
videl som diely Kongo, KĽDR, Kolumbia, Svätá Zem, Pakistan a Afghanistan ... a aj keď sa nepovažujem za geografického a geopolitického analfabeta, myslím, že každý diel mi priniesol aj poznanie niečoho nového a zaujímavého (napr. o Číňanoch v Afrike sa toho síce vie už dosť, ale tu je to "na vlastní bulvy", tak isto ma prekvapilo nepriestrelné sako alebo červená polokošela pre venezuelského Cháveza z Kolumbie, fotografické štúdiá v Gaze, ktoré si zarábajú tým, že vytvárajú glorifikujúce plagáty "mučeníkov", ktoré visia na každom rohu v pásme Gazy, ortodoxní židia v Hebrone, ženy policajtky, dvojník Mullaha Omara, ruský vojak konvertita na islam v Afghanistane, transsexuáli v Pakistane... v podstate ten diel z KĽDR mi priniesol najmenej prekvapení, aj keď napríklad nadhodiť tému hladomoru bolo od Buňuela dosť odvážne:)... príjemne a poučne strávené minúty. P.S.: zaujímať stanovisko k tomuto dokumentu iba po zhliadnutí KĽDR je dosť povrchné, ale to pochopí iba ten, čo videl aj viac častí ;) ()
Reklama