Arrietty ze světa půjčovníčků

Možno nie až také pekné ako originálny Miyazaki, ale aj tak sa jedná o čarovný a komorný príbeh. Takéto príbehy mám veľmi rád. Sú vždy tak trocha na hrane medzi realitou a rozprávkou, zlo tu nemá veľký význam a to na čo sa film sústreďuje je hľadanie priateľstva a prepojenie svetov, aké sa nemajú za normálnych okolností možnosť stretnúť. Arrietty je roztomilou postavičkou Ghibli univerza a priznám sa, že po skončení by som strašne chcel vedieť ako to s hrdinami dopadne. Aj keď v tomto prípade by bolo asi lepšie nehovoriť o pokračovaní, stále mám pocit, že o tomto svete sa dá vypovedať viac a ja o ňom aj chcem vedieť viac. Dúfam, že Yonebayashi sa pustí čoskoro do ďalšieho filmu, pretože sa priznám, že jeho štýl mi sedí podstatne viacej ako štýl Mijazakiho syna. Krásna rozprávka pre najmenších s tým najkrajším hodnotovým posolstvom vôbec. (23.10.2013)

Požičiavať si veci nevyhnutné pre život zo sveta navôkol. Tak aby to tomuto svetu a jeho obyvateľom nevadilo. Pokúsiť sa žiť v jednom priestore veľkých a mocných a malých - bezbranných. Byť ostražitý pred živočíšnymi predátormi. Nie vyhubeniu, áno koexistencii. Všímať si maličkosti, nadväzovať kontakty s maličkými zvieratkami. Pretože v rôznosti života a rešpektu k nemu sa ukrýva nádej nevyhynutia druhov, ktoré človek dosiaľ ani nestačil spoznať. Koncept napojenia sa maličkých ľudí na už vytvorené obydlia veľkých a mocných ľudí bez ich poškodzovaní je návodom na vytvorenie účinnej sociálnej solidarity vzdaním sa časti svojich zdrojov konkrétnym núdznym ľuďom bez toho, aby darca pociťoval ujmu. Zároveň je pokusom o naznačenie prežitia vo svete, kde nikomu nič prirodzene nepatrí a preto zdroje slúžiace prežitiu a živé bytosti musia byť predmetom úcty. Prírodné a nerastné bohatstvo patrí prioritne planéte Zem a nie umelo vytvorenému konceptu "vlastníctva". Slobodné bytosti pohybujúce sa po jej povrchu je zase potrebné rešpektovať a maximálne ich a ich prirodzené prostredie šetriť. Využívať každú odrobinku, ak už sa musia loviť pre potravu, ako to robili Indiáni, ako to robia maličkí ľudkovia, prinútení k odchodu do neznáma vďaka ich prezradeniu. Snáď prežijú, aby mohli podávať ďalej správu o možnostiach iných prístupov. (11.04.2014)

Opäť som podľahol ručne kreslenej animácií, že som mal chuť sa tam hneď ocitnúť a nasávať tú krásu. Pekný, kľudný príbeh s ne-tuctovým koncom. Kľudný, myslím v porovnaní s digitálnymi rozprávkami typu Madagascar 3. Je to proste úplne iná trieda. Boli tam aj momenty ktoré ma trochu dojali, ale nebudem spoilovať. Charakery postáv boli tiež veľmi dobre vykreslené, napr. flegmatický otec konajúci s rozvahou a istotou sa mi fest rátal, aj tá jeho mini dielnička kde si vyrábal samé úžsané veci :). Som zvedavý na ďalšiu réžiu Yonebayashiho. (25.08.2013)

Prostá, ale velmi milá a smutná pohádka o poslední (?) rodince malých lidiček žijících pod podlahou rodinného domu. Je dobré vidět, že studiu Ghibli dorůstá nová generace tvůrců - tento film, ač nerežírovaný Miyazakim ("pouze" produkce a scénář), je minimálně stejně dobrý jako jeho filmy, a mnohé z nich i předčí. (29.06.2011)

Rozhodně to není tak kulervoucí, jako některá díla pana Miyazakiho. Poctivá režie, zvláště pak hudba a animace se přesto i v tak jednoduchém příběhu odmění podívanou, kterou by neměl minout žádný fanda japonské animace. Každopádně moje úcta patří za hospodaření s časem. Po shlédnutí jsem pořád nechápal, kam se při tak zdánlivě primitivním příběhu podělo těch devadesát minut? Přitom jsem se ani vteřinu nenudil ... pořád bylo na co koukat. (12.08.2011)