Deti moje

Podivný príbeh ponúka vcelku novú, nie príliš okukanú tému. Ponúka nepríjemné nahliadnutie do rodinných vzťahov medzi otcom a jeho dcérami. Pohľad do pocitov z nečakaného odhalenia nepríjemnej pravdy, ktoré ovplyvní ich lúčenie s umierajúcou matkou. Ponúka trochu dojatia, trochu úprimnosti, trochu humoru. Všetko je decentne a citlivo podané. Záver bol však dosť neuveriteľný. Celý snímok bol presne dávkovaný zmesou humorného nadhľadu a dojatia. Koniec síce vyšumel do prázdna a skoro zabil hutné - pôvodne horké a realistické pocity, ktoré film toľko odlišovali od iných, podobných. (09.02.2015)

Znázornenie reality po americku. Chápem, ale už nezdieľam, už som vyrástol:). Ale nie, dojímať sa stále dokážem, to tu zakrývať nebudem. Niekedy návnadu zožeriem, niekedy okolo nej len preplávam a neskôr sa po ňu vrátim, niekedy ju vôbec nepotrebujem. Najprv ma odrovnal "Nezabudnuteľný okamžik", potom ma rozkúsalo "Umierajúce zviera" a následne ma dostihli "Následky lásky." Všetky tri tituly vypovedali o prežívaní určitého utrpenia a aj keď by sa na adresu prvých dvoch dalo namietať, že moc tlačili na pílu, tak ma ich vyznenie na rozdiel od Clooneyho havajského zotavovania sa vtedy proste zobralo, nehovoriac o poslednom menovanom klenote od Sorrentina, ktorý patrí do úplne inej ligy a mám ho v tomto zameraní zatiaľ najradšej. O čo sa však pokúšate vy, "Deti moje?" Tváriť sa drsne a pritom byť poslušné, mať veľké reči, ale k ničomu veľkému sa neodhodlať, plávať po hladine, no do hĺbky sa neponoriť? Máte na to právo, stále ste len deti, ale na Oscara si nárok nerobte-nezaslúžite si ho, rovnako ako niekoľko chybne ovenčených predchodzov. Po opustení sály, max. pár dní potom som to mal za varchlaté 3*, ale keď som si dneska vybavil tie príšerné domorodecké pobrumkávania, pajdavého Georgeho a WTF voľbu terapeutky, tak to utnem na 2*. "These kids are not allright as well..." (18.01.2012)

Takhle schématická a polopatická rozprávka to už dlouho nebyla. Citově otupělé (terapeutka!), katarze veškerá žádná (zmrzlina, wtf), Havaj z katalogu Čedoku, která se naprosto míjí účinku, co do kontrastu s bolestným údělem hrdinů. Bez skvělého Clooneyho by to bylo za hvězdičku (možná, bez něj by o to stěží někdo zavadil). (21.01.2012)

Oscarová noc sa blíži a ja som zistil, že okrem Pracháčových gulí som nič iné nominované nevidel a tak som si pustil Potomkov. ( By ma zaujímalo, ktorý falus vymyslel, že Deti moje?! ) . A tak sa pýtam : s tým chujkom Sidom, ktorý tam bol ako piate koleso u voza, skutočne toto je nominované za najlepší film roku ?! (27.01.2012)

George Clooney ušiel od čias Dr.Rossa poriadny kusisko cesty a dnes je z neho po zásluhe obdivovaný a vážený herec.Žiadne teatrálne gestá,žiadne dramatické fyzické premeny,žiadne silené ambície stať sa ďalším Marlonom Brandom-jednoducho vyzerá a hrá tak,ako ho Pánboh stvoril.To sa mi na ňom páči najviac.Tento film je ďaľšou názornou ukážkou jeho hereckej zrelosti a profesionality,človek totiž chvíľami doslova zabúda,že hľadí na hollywoodsku star prvej veľkosti a nie na akéhosi sympatického ujka odvedľa.To isté platí aj o filme ako takom.Absolútne plynulý,prirodzene pôsobiaci dej bez akéhokoľvek pátosu a zbytočnej dramatizácie postáv,skvele zobrazená bežná realita a život tak,ako ho žije a vníma väčšina z nás a správna dávka láskavého humoru,ktorý do istej miery odľahčuje tragickú situáciu okolo kómatickej matky-to všetko spolu robí tento film krásnym a takmer výnimočným.Rezervy tu,samozrejme,sú,preto je to u mňa zatiaľ ,,len"na štyri hviezdičky.Uvidíme po druhom pozretí. (05.08.2013)