Profesor odchádza

Snímek je druhou filmovou verzí hry britského dramatika Sira Terence Rattigana, která byla poprvé uvedena v roce 1948. Ocenění - MFF v Cannes ´94 ( Francie ) : Nominace na hlavní cenu festivalu Zlatou palmu a BAFTA Awards ´95 ( Velká Británie ) : Nominace na cenu za nejlepší scénář. Scénář : Ronald Harwood a Terence Rattigan. Kamera : Jean-François Robin. (01.06.2011)

I když se tvůrci pokoušeli místy až moc tlačit na city, tak skvělý Albert Finney nedovolil, aby z toho byla ubrečená srágora. Jedině jeho výkon drží film nad průměrem. Ostatní tam byli víceméně do počtu, ale fakt je, že bez nich by to Finney neodehrál. Takže řekněme trochou hudební terminologie, že mu tam vcelku slušně posloužili jako back up singers. (21.10.2009)

Zaujímavá záležitosť. Úvod snímku ma moc neoslovil, hneď prvá myšlienka čo ma napadla patrila filmu Spolok mŕtvych básnikov (1989), ktorý ma narozdiel od väčšiny vôbec nebavil. No netrvalo dlho a snímok začal predo mnou odkrývať karty a vyťahovať tromfy v podobe netradične zvládnutej vzťahovej drámy obohatenej o jedinečnú, clivo-sladkastú atmosféru. Ten smútok medzi oboma manželmi, priepasť, ktorá sa medzi nimi otvorila, kde obaja chcú niečo iné a problémy si riešia po svojom, bol miestami priam hmatateľný. Čo sa týka dejovej linky, najlepší bol samozrejme záver, v ktorom dominuje pekný monológ a akési životné bilancovanie. Veľká spokojnosť. Nadpriemer. 75/100 (04.09.2017)

Ač tu hraje řada známých herců, tohle je prostě film Alberta Finneyho. On strhává divákovu pozornost na svoji stranu, přestože jeho postava by normálně moc sympatií nevzbuzovala. A důstojným spoluhráčem mu tu je nějaký asi patnáctiletý klučina. Poctivě vystavěné drama, na kterém nezůstalo mnoho stop po nějaké divadelnosti. (08.01.2010)

Zaujímavá sonda do života prísneho učiteľa na elitnej chlapčenskej škole, ktorá ukazuje, že aj Hitler je len človek. Teda v tomto prípade ten prísny učiteľ, ktorého študenti prezývali Hitler. Film nám priblíži pri jeho bilancovaní pred nedobrovoľným odchodom zo zdravotných dôvodov, jeho jak neúspešné manželstvo, tak aj nie dvakrát dobrý prístup k výučbe, ktorú celý čas presadzoval, čo si na sklonku kariéry konečne uvedomí. Zo začiatku mi logicky nebol dvakrát sympatický (aj keď nejaké opovrhovanie som k nemu rozhodne necítil), ale postupne sa mi jeho príbeh zaryl pod kožu a niekoľkokrát ma film dojal. Albert Finney tu podáva skvelý výkon. Najviac na mňa zapôsobil jeho vzťah so žiakom na ktorého ako jedného z mála dokázal zapôsobiť. A potom je ešte skvelá postava jeho manželky, ktorá ho podvádza a miestami sa k nemu zachová dosť hnusne, ale tiež to má svoje opodstatnenie. Takže namiesto nenávisti má divák neustále chuť všetkých ľutovať a modliť sa, aby im to záverečné precitnutie nejaký čas vydržalo. P.S: ten otrepaný záverečný hromadný potlesk si mohli odpustiť. 7/10. (29.09.2020)