Blackbird
Blackbird
Réžia:
Jason BuxtonScenár:
Jason BuxtonKamera:
Stéphanie Anne Weber BironHrajú:
Connor Jessup, Alexia Fast, Michael Buie, Tanya Clarke, Alex Ozerov, Craig Arnold, Jeremy Akerman, Bill Carr, Rachael Whitzman, Chase Duffy, Kevin KincaidObsahy(1)
Problémový chlapec Sean Randall se snaží uchránit před svými spolužáky, a tak zveřejní na internetu výhrůžku smrtí. Brzy je zatčen a falešně obviněn ze strany médií a státních orgánů z plánování scénáře podobného masakru na škole Columbine (zemřelo zde dvanáct studentů a jeden učitel). Seanovou jedinou nadějí je překonat temný obraz a dokázat svou nevinu přítelkyni Deanně. Přichází ale na to, že nejhorší vězení jsou často ta, které si sami vytváříme. (Zlín Film Festival)
(viac)Recenzie (14)
Myslím si, že tvorcovia to mohli ešte viac zdokonaliť a zapracovať nad slabšími miestami (súd, profil postáv). Rozhodne to zlé nie je a ja som sa nenudil, avšak film má strašne veľa hluchých miest, niektoré veci treba ešte značne lepšie vypracovať a hlavne hlavný hrdina mi je vrcholne nesympatický. Ak si k tomu divák zoberie to, že film nefunguje ani ako súdne či väzenské drama, ani ako drama o šikane a ani ako filmová ukážka o morálke a ľudskej hodnote. Film tak vo výsledku má absolútne priemernú hodnotu, ktorú nezachránia ani slušne hrajúci herci. Mohlo to byť fakt dobré. Ale nie je. ()
Blackbird nie je síce úplne dokonalý film a má svoje slabé miesta, ale mne sa veľmi páčil. Je to príbeh o tom, že konanie rodičov často ovplyvní deti, že treba dávať pozor na to, čo vyslovíte nahlas, že sila sociálnych sietí je veľmi veľká, že mladí ľudia vedia byť zákerní, a tí ostatní neodpúšťajú ... ale predovšetkým je to film o Seanovi, ktorého Connor zahral výborne. ()
Podľa mňa veľmi kvalitný film, hoci to zobrazenie "polepšovne" mi prišlo trochu umelé a nerealistické. To však len mierne ubralo z celkového nadpriemerného dojmu. Pekne vykreslený vír, do ktorého sa Sean dostal vďaka jednej "nevinnej" poviedke, ktorú napísal ako protiútok na školskú šikanu. Trochu ma hnevala tá Deanna, že sa správala často alibisticky - a práve ona mohla Seana kedykoľvek zachrániť od toho, aby sa zmietal v tom kolotoči krivých obvinení a trápenia. Nuž, ale každý je predsa len vo vnútri egoista. ()
Tento film skrýva v sebe tak veľa, že to až "pekné" nieje. V prom rade ten film je o tom, že život je boj a ten v prvom rade patrí hráčom. Je jedno či vyhráte alebo prehráte ale dôležité je, že ste hrali. Ono je kus pravdy na tom čo sa vraví - Porazený je len ten kto nič neskúsil. Človek ak chce pochopiť iných, musí v prvom rade začať od seba. Preto je v prvom rade toľko nenávisti medzi ľuďmi. Lebo sa nechápu. A potom nemôžu ani pochopiť druhých. Iný zase v sebe skrývajú toľko nešťastia a smútku (ako Trevor) a chcú možno len trochu pozornosti alebo dobrého slova, cítiť že ich ma dakto rád. A čo Deanna? Čakal som, že keď prišla na ten súd, že sa Sean zastane, no nestalo sa, a aj preto som sa mu trošku čudoval, že aj tak na ňu nezanevrel. Ale čo už, keď ju miluješ, nie je čo riešiť. A treba povedať, že asi sa mu oplatilo o ňu zabojovať. ()
V malom bezmennom kanadskom mestečku je 16-ročný Sean Randall (Connor Jessup) obvinený z toho, že na svojej strednej škole chcel zastreliť celý hokejový tím. Pod ťarchou dôkazov, ktoré síce vypovedajú veľa, ale skutočne hovoria málo, je Sean poslaný do väzenia pre mladistvých. Tam začína boj o slobodu a očistenie svojho mena. Celovečerný režijný debut Jasona Buxtona z roku 2012 sleduje tému, ktorá je najmä za "veľkou mlákou" stále veľmi citlivou. Hoci do roku 2012 už viacero filmov rôznej kvality o streľbe v škole vzniklo, väčšina z nich k téme pristupuje priamočiaro, pričom sa zameriava priamo na dôsledky fatálneho konania. Buxton vo svojom filme však nahliada na problém z perspektívy "čo by bolo, keby...?", resp. iba v domnienkach. A navyše, domnienky a hrozivé predstavy možnej masakry vštepuje len do hláv ľudom v uzatvorenej komunite v malom bezmennom kanadskom mestečku. O tom bližšie neskôr. Tento filmový kúsok v mnohých aspektoch možno označiť za zaujímavý, avšak nie vždy sa pod týmto slovíčkom skrýva chvála. Príbehová rovina je jasne vytýčená, bez zbytočných vedľajších odbočiek a postranných dejových línií, ktoré by ju mohli narúšať. Do svojho stredu umiestňuje dominantnú postavu, ktorú síce tvorcovia neskôr vykresľujú ako obeť, ale nemožno si už od začiatku nevšimnúť, ako keby sa ju sami snažili zakopať pod zemou pomocou skostnatených stereotypov a predsudkov. To je na jednu stranu výhrada voči tvorcom, ale divák má tak šancu nahliadnuť na postavu Seana a jeho vnútorný svet bližšie, pričom zisťuje, že tu platí staré známe "Nesúď knihu podľa obalu". To je neskôr to, na čo sa pri súdnom pojednávaní s jeho osobou zabúda (alebo chce zabudnúť). Týmto smerom je naopak potrebné tvorcov pochváliť, pretože veľmi dobre vykresľujú uzatvorenosť, strach z inakosti a malomeštiactvo komunity mestečka, ktoré v ľuďoch prebýva a prebúdza sa s každým ďalším "lovom na čarodejnice". Divák má postupne možnosť uvedomiť si, že to, čo je na tomto filme najdôležitejšie, nie je ani tak príbeh, ale postavy. Príbeh je skôr len akýmsi pozadím, dokreslením, osobných tragédií, v ktorých jednotlivé postavy žijú alebo žili. Pretože či už je to hlavná postava Seana, alebo ktorákoľvek z dominantných vedľajších postáv, všetkých ich spája pokrivený osud a isté osobné nešťastie. Ak pootvoríme filozofické okienko, film ako keby sa snažil povedať, že dôležité je hovoriť. Hovoriť o všetkom. A najmä o zlých veciach, pretože dusiť ich v sebe je to najhoršie, čo môže človek urobiť. Silne to reflektujú najmä scény z druhého Seanovho turnusu v nápravnom zariadení. Filmu tak v žiadnom prípade nemožno vyčítať bezmyšlienkovitý príbeh, ani zle napísané postavy. Od dokonalosti má však táto snímka relatívne ďaleko. Nielenže má so zreteľom na námet pomerne dlhú stopáž, ktorá na viacerých miestach v deji pôsobí ako hluché pásmo, ale aj vďaka hercom (bez urážky) oplýva akousi "béčkovou" aurou. A hoci film nič z toho výraznejším spôsobom nepochováva, rovnako ho vďaka tomu nemožno stavať na piedestál kinematografie. Vo vodách priemeru sa nachádza aj jeho technická časť. Blackbird je, ak už kvôli ničomu inému, tak aspoň kvôli zobrazeniu spoločenského konsenzu malomeštiackej komunity, filmom, ktorý ukazuje, ako ľahko dokáže celá spoločnosť odsúdiť jedného trochu iného človeka na základe minima ničnehovoriacich dôkazov (hoci film úplne nevysvetľuje, ako to Sean s tými zápiskami vlastne myslel). Sila príbehu je vybudovaná na sile jednotlivých charakterov, ktoré tvoria nielen mozaiku osudov, ale aj kvalitatívnu chrbtovú kosť, ktorá drží film pohromade. Priemerná jednohubka o spoločenskom odsúdení kvôli inakosti s množstvom priamych referencií na Pittsburgh Penguins a Sidneyho Crosbyho. () (menej) (viac)
Reklama