Ink

Co mi u filmu vadilo, tak kulisy a někdy herectví na úrovni studentského snímku. Což se tvůrci snažili zakrýt rychlými střihy, švenky a někdy i zoomováním. Použité filtry, no dobrá, měly odlišit jednotlivé světy. Na druhou stranu, když jsem se s těmito negativy smířil, dostal jsem slušnou fantasy sci-fi o tom, že bychom neměli zapomínat na své blízké a mít je rádi. Což si myslím je hodně nutné poselství dnešních dní. (01.08.2010)

Záblesky geniality v zajatí amatérizmu. Winansov druhý celovečerný film sa, presne ako píše Anderton, veľmi dlhú dobu hľadá. Rozprávanie je sprvu chaotická a zmätená, i keď zaujímavá explózia nápadov, ktoré však dohromady nepôsobia dva razy kompaktným dojmom. Nízky rozpočet sa najsilnejšie odráža na slabej technickej stránke, ktorá nedáva priestor vyniknúť kamerovým finesám (tie tu ešte nehrajú tak naratívne významnú rolu a občas pôsobia len ako na efekt) ani nespornému talentu, utopenému vo farebných filtroch a extrémnom počte strihov na sekundu. Pritom by sa mnohé dalo vyrušiť, pokiaľ by sa Winans nepokúšal o niečo, načo nemá - ako napríklad nedomyslená akcia, ktorá úplne postráda potrebnú kinetickú rezonanciu. V neskoršej fáze si však ujasňuje priority a Ink sa začína meniť v rozprávkovo ladené podobenstvo o ľudskej povahe a ceste k sebe samému. V tejto polohe už sa zbavuje mnohých nedostatkov a dokáže vyvinúť aj vítané emócie, ktoré znásobujú pôsobivosť finále. Najväčším kladom je hudba a prepojenie paralelných svetov s vlastnou mytológiou - tu len zamrzí zbrklá expozícia niektorých postáv. Po výtvarnej, technickej, scenáristickej i režijnej stránke ponúka Winans omnoho viac až vo svojom ďalšom filme. 60-70% (20.01.2015)

No nebylo to špatné to vůbec..ale jak se může celý film s takovým nábojem lopotit s tím vztahem - dcera a otec? Sny jsem si představovala více propracované, ale nestalo se - bohužel. Líbila se mi ovšem ta alternativní realita v podobě těch neviditelných bytostí co bojují za duše "nevinných" pozemšťanů. Moc mě bavila herečka Jessica Duffy, která je nejen nadaná, ale také hezká na pohled, bohužel ale nehraje v moc filmech. Zajímavě udělané akční scény, ale působilo to dohromady celkem zmateně a ještě jakoby nedokončeně. Nejvíce se mi asi líbilo jak hledač počítal do 4 a celý svět kolem něj šel najednou podle stejného rytmu... (09.02.2013)

K Ink budu shovívavější. A to přesto, že amaterismus a lacinost z něho kouká na každém třetím kroku. Protože o podobné filmy člověk zakopává jen vzácně, protože nejedna zdejší postava, myšlenka či scéna má větší hloubku než většina americké hollywoodské produkce a protože pro jinakost já mám slabost. Vzhledem k více úrovním a několika možnostem interpretace si to ale celé budu muset dát ještě jednou. // 75% (15.11.2011)

"Vieš o tom, že byť na šikmej ploche je reťazová reakcia?...Všetko je reakcia! Jedna vec predchádza druhú. Človek má slabosť, je nedokonalý. Nedokonalosť ho vedie k vine. Vina ho vedie k hanbe. Hanbu si kompenzuje pýchou a márnivosťou. A keď pýcha zlyhá, zmocní sa ho zúfalstvo a vedie ho k jeho vlastnej záhube. To sa stane jeho osudom. Niečo musí zastaviť prúd." Veľmi zaujímavé pozastavenie sa nad osudovosťou. Existuje vôbec nejaký osud? Je ho možno zmeniť? Čo všetko ovplyvňuje náš život a kto ho riadi? Zamyslením sa a hľadaním odpovedí práve na tieto otázky je pretkaná celá tvorba Jamina Winansa. Ja som ako prvý od neho videla film The Frame, teda som na to išla v opačnom poradí. Veľmi ma upútal nielen príbehom, ale najmä spôsobom spracovania. Siahla som preto aj po skoršom Jaminovom diele - Ink. Ink ma dostal oveľa viac ako technicky a umelecky prešperkovanejší Frame. Neviem čím to je, možno jednoduchosťou myšlienky, ktorú prezentuje a ktorá je naopak vo Frame oveľa ťažšie čitateľná. A ja nemienim vyššie hodnotiť len preto, lebo som sa po dopozeraní musela hlbšie zamyslieť...mne niekedy stačí byť po dopozeraní očarená, čo sa stalo práve v tomto prípade... (27.07.2015)