Veľký rešpekt

Viktor Csudai, študent VŠMU, všestranne zameraný filmový tvorca má skúsenosti so slovenským filmom. Spolupracoval na niekoľkých projektoch PRIROZDENÁ SMRŤ (2003), ŠESŤ (2003), PORNOROMANTIK (2006). Jeho absolventská práca RUŽOVÝ PANTER (2006) zdieľa viacero motívov s jeho prvým celovečerným filmom VEĽKÝ REŠPEKT (2008). Je to komédia o lúzroch z bartislavskej mestej časti Petržalka. Postavy sú vykreslené ako prostí chalani teenegerského veku, možno o málo starší, ktorých vychovala ulica. Ponúka pohľad do rodinných vzťahov, neraz i rodinných problémov, do problémov dospievania, sídliskový boj a bytie a nebytie. Na ulici sa toho odohráva veľa a vždy je možnosť ísť bez povšimnutia ďalej či zastaviť sa a pomôcť. Takúto pomoc potrebuje okradnutý maďarský turista Zoltán, pri ktorom sa pozastavia dvaja petržalskí kamaráti Peťo s Mišom. Táto situácia privedie do životov všetkých niekoľko zvratov. K samotnej tvorbe filmu prinášam trochu kritický pohľad. Výprava: Dá sa povedať, že typickou slovenskou seriálovou výpravou je neuveriteľne lacná výprava. Tento film ju do veľkej miery kopíruje, možno sa prejavilo vo filme aj to, že na ňom nespolupracoval žiadny vedúci výpravy ale len scénorgaf, ktorým bol Erik Ivančík. Film viac kladie dôraz na obsahovú stránku ako na vizuálnu, práve vďaka rekvizitám a interiérom ostáva divák stále iba divákom a nie je vtiahnutý do déja filmu. Jednoducho povedané na tie nezariadné zmodernizované byty sa nedá pozerať. Herecké výkony: Vskutku, filmovým kotúčom netreba plýtvať, ale aj oko nejedného laika si všimne, že skúsenejší herci hrajú príliš ako herci a skôr as hodia do divadla, vôbec nevystupujú ako ľudia. Roman Pomajbo vo svojej minirole (ako on sám vtrdí, hral postatu starého morského vlka) predviedol svoj veľmi vysoký štandard. Ostatní herci mi osobne absolútne nekorešpondujú s rolami ktoré hrajú. Prezentujú dialógy alebo monológy bez toho aby vedeli čo hovoria. Ďalší tak trochu typický prvok seriálovej tvorby. Herci niesú zžití so svojimi postavami. Z mladých treba určite pochváliť Tomáša Hafnera, ktorý ako neherec zahral svoju rolu s veľkou ľahkosťou a prirodzenosťou. Strih: Režisér filmu Viktor Csudai študoval na VŠMU tvorbu a mohol by si teda dávať pozor aspoň na to aby mu nemyzli ľudia od záberu k záberu. Obyvateľom Petržalky, ale aj tým ktorí sa v nej ako tak orientujú pride určite naháňačka po Petržake veľmi nelogická. Ale účel svätí prostriedky. A opäť jedno seriálové klišé. Nič nehovoriaci prestrih na scenériu. V tomto prípade na scenériu Petržalky. Som síce z tohto mesta, ale takýto lacný strih mi vyslovene že vadí. Dialógy: Jednoduché divadelné rozhovory, priam chytanie za slovíčko. Opäť jedna z vecí, ktorú vyslovene nemám rád. Áno film svojou 77-minútovou dĺžkou ani nedáva príležitosť na rozvinutie, prirodzenejších dialágou. Jeniný problem je v tom, že takto sa normálny ľudia nerozprávajú. Dialógy sú hybnou silou tohto filmu. V nich sa dej najviac vyvýja. Celkovo je zápletka veľmi inšpiratívna a zaujímavá. Hudba: Nič pre starých a zatvrdlých rockerov. Bože chráň! rap!... ale dalo sa to počúvať. Poznámočky: Nájdu sa dve maličkosti na ktoré by som rád upozrnil. Cheď niekto vyrastá v ktorejkoľvek časti Petržalky, podobne ako ja, nosí už od útleho detstva v sebe jednu rečovú vadu. Petržalka zásadne nezmäkčuje predponu ne- (vyslov: ňe-). Niektorí herci, ale zrejme najčastejše Stano Staško, sa niekoľkokrát prebreptli. Ale toto určite nemôžeme dávať za vinu filmovým tvorcom, za toto môže školský system. Jedna z vecí, ktorá utvrdzuje, že film bol “postĺkaný” podobne ako lacná epizóda seriálu je gramatická chyba v titulkoch v čase keď sú prekladné maďarské aanglické pasáže. Zaujímavosti: možno by bolo adekvátnejšie nazvať ich chybyčkami.V úvodnej scéne rozchodu mladého páru zmizne jeden prechádzajúci sa popri Dunaji od záberu k záberu, ťažko povedať, či je to náhodný okoloidúci, alebo komparz. Zoltánov brat, ktorý je Maďar príde na aute so slovenskou poznávacou značkou. Režisér filmu nemá osobnú skúsenosť so životom v Petržalke a to rovnako ako aj nedostatok financií a to prejavuje najmä v celkovej atmosfére filmu. Ale napriek týmto faktom dokáže načrtnúť a aj prehĺbiť problematiku nášho sídliska. Obratne preskakuje od témy ku téme, nenápadne sa ich dotýka. Poukazuje aj na záležitosť vyrastania v neúplnej rodine. Ale veď kde na svete je život ľahký? Immer Wieder Engerau. (02.12.2008) (menej) (viac)