Matka

Čakal som trocha viac, ale nie som ani sklamaný. Téma je pútavá a rozpletanie príbehu až k celkovej finálnej pointe mi prišlo celkom zaujímavé, logické a reálne. Skôr ma nebavila forma, medzi podstatnými časťami filmu je nahádzanej až priveľa zbytočnej omáčky, navyše natočenej pre mňa nie až tak lákavou formou. Niečo bolo už dokonca na hranici trápnosti, škoda, pretože všetko ostatné bolo čertovsky dobré. 70/100 (23.03.2015)

Je to nadpriemerná mierne kriminálne ladená dráma. Má dosť dobrý príbeh o staršej žene, ktorá má už len svojho syna trpiaceho mentálnou zaostalosťou a tak keď je obvinený z vraždy mladého dievčaťa, keďže bol posledný, kto ju videl nažive, urobí všetko preto, aby ho z toho dostala. Spracovanie nie je zlé, ale ani o výraznejšej spokojnosti hovoriť nemôžem. Táto zápletka sa mohla podať viacerými zaujímavými spôsobmi, kľudne to mohol drsný thriller, prepracovaný kriminálny film, emocionálna dráma a podobne a síce najbližšie to má práve k tej dráme, ale v tomto prípade mi to nesadlo práve najideálnejšie. S nadpriemernou dĺžkou nemám žiadny problém, ani na okamih som sa nenudil, po celý čas sa to drží v nadpriemere, takže skutočne na žiadne slabé miesto som nenarazil, lenže problém je, že celé je to také nevýrazné, s minimálnou gradáciou, možno až príliš priamočiare, pozerá sa na to dobre, ale výraznejšie ma zaujali asi len dve situácie vrátane zvratu a to je predsa len trochu málo. A preto mi ani jednotlivé žánre neprišli práve najlepšie podané, kriminálna línia je až moc jednoduchá, o napätí tu vôbec nemôže byť ani reči a ani dráma si ma moc nezískala. Herecké obsadenie nie je zlé, Kim Hye-Ja v hlavnej úlohe, k tomu Won Bin ako jej syn, obaja to zahrali veľmi dobre, lenže ich postavy si ma moc nezískali a vedľajšie postavy mi už prišli skôr len také obyčajné a to aj Jin Goo, ktorý máva väčšinou síce menšie, ale aj tak zaujímavé úlohy. Réžia a technická stranka sú rozhodne kvalitné, Bong Joon-Ho je len predsa veľmi schopný režisér a aj tu vidno, že mu všetko vyšlo tak, ako aj bolo v pláne, len mne to tentoraz až tak dobre nesadlo. trochu mi to prišlo ako návrat k štýlu jeho prvého filmu a mne práve viac sadli jeho počiny medzi nimi. Určite tento film nemôžem výraznejšie kritizovať, kvalita mu nechýba a aj po opakovanom pozretí sa mi na to pozeralo dobre, ale s trochu upraveným scenárom by mi to sadlo určite viac. 64% (11.03.2013)

„Matka” a materinská láska, to sa k sebe určite hodí, alebo čo je zrelá žena, venujúca sa akupunktúre s kultúrou samých ihličiek, ochotná urobiť všetko preto, aby »očistila« meno svojho dospelého syna v koži večného dieťaťa, obvineného z obzvlášť závažného trestného činu - brutálnej vraždy dievčiny Moon Ah-jung, z Dievčenskej strednej školy Seorin, to jest z druhého ročníku a štvrtej triedy, za čo by mal niesť teda zodpovednosť práve Yoon Do-joon, ktorý tesne pred spáchaním tohto ohavného skutku popíjal v bare Manhattan, kde čakal na príchod kamaráta Jin-taea, ktorý sa síce vôbec neukázal, keď ju istý čas potom ešte i sledoval, a tak nemá dostatočné alibi preukázať svoju nevinu, kvôli čomu je naň zakrátko na to vznesená obžaloba, priznanie sa a väzobné stíhanie, s ktorým sa ale absolútne nedokáže zmieriť Hye-ja, jeho mama ? Začne sama vyšetrovať na vlastnú päsť, kedy sa postupne dozvedá, že zavraždená nebola žiadne «neviniatko» , rozplieta spleť tajuplných indícií so všelijakými vodítkami, ktoré ju postavia pred najťažšie rozhodnutie svojho, doterajšieho života ! Hneď v úvodnej sekvencii totiž pozorujem protagonistku tancovať na akejsi lúke, že nasledujúce sú už iba "retrospektívne" , kde sa takmer až v samom závere dozviem, čo jej de facto predchádzalo, samozrejme, že som dychtivo nepretáčal dopredu, ale trpezlivo som si počkal, čiže medzitým som sa zoznámil so všetkými postavami a prostredím, pričom › anekdota › na golfovom ihrisku Royal Palace Country Club, sa dokonca niesla v humornom duchu, za čo mohol jednoznačne čierny Mercedes-Benz so značkou 5293, ktorý skoro usmrtil jednu z postáv, aj so psom, ba ani k tomu nezastavil a ušiel, a preto sa tiež schyľovalo i k danej pomste, ktorá na seba nenechala dlho čakať... Priam, fantastické vysporiadanie sa so situáciou. / Režisér geniálneho filmu Parazit, to jest Bong Joon-ho, je tým typom tvorcu, ktorého by mal nadšenec filmu, poriadne spoznať od základov, teda od jeho rannej tvorby. To sa teraz následne aj stalo, keď som začal s Matkou z roku 2009. Už tu dosť vidieť, ako sa rád piplá so sústredenými zábermi, ktorými nás zároveň aj povedzme, zavádza, skrátka - hrá sa s nami, ale ešte nie som pritom u zrodu tohto brilantného rukopisu, ktorý na mňa čaká až o tri kolá naspäť. V 4. oscarovom triumfe, v podstate spojil všetko dohromady, s čím má bohaté skúsenosti, ale mňa najviac zaujíma to, ako si tento štýl vlastne osvojil. Idem na to trochu netradične, a to od konca na začiatok, aby som teda systematicky, políčko za políčkom, pozorne nasával talentované vízie výnimočného filmového autora, tým pádom sa jedná o autorské filmy. (26.11.2020)

V poměrně rychlém sledu jsem si dal Memories of Murder a teď i Matku. Jako první musím jednoduše ocenit to, že Pon Džun-ho je filmař od přírody. Cit pro různé detaily, ať už ve scénáři či ve střihové skladbě, celková konstrukce příběhu a schopnost vyprávět záběrováním. Můžete natočit dobrý film, ze kterého tohle cítit nebude, nikdy to ale patrně nebude ten poctivý filmový zážitek, který vás rozechvěje ze samé podstaty. Pon Džun-ho tohle podle mě umí a ukazuje to v obou zmíněných filmech. Samotná Matka pak trochu mění stavbu klasické detektivky (kterou jsou právě třeba Memories of Murder) a přenáší POV celého vyprávění na matku podežrelého. To přináší docela originální vnímání perspektivy příběhu, který postupem času pracuje i s nejednoznačností a dilematem, což je u podobných snímků vždy silný pohon diváckých emocí. Memories of Murder na mě svým temným vyzněním zapůsobily ještě o fous silněji, i tak je ale Matka kvalitním a v mnoha ohledech silným filmem. 7/10 (14.11.2019)

Hahaha, hihihi, hohoho, huhuhu, hehehe. Líbí se mi, jak je tento režisér krutý. Přicházím v poslední době krutosti na chuť. Mám chuť se k filmu nějak blíže vyjádřit, ale na druhou stranu se to ve mně bije s názorem, že k takto suverénnímu počinu nelze říci nic jiného než "Líbilo se mi./Miluji./Nenávidím./Nepochopil jsem./Ne můj šálek kávy." Jakékoliv podrobnější verbalizování (doufám, že tohle slovo existuje) ale už v mých očích ztrácí smysl, protože poznámky typu "tvůrci se berou tak vážně, až jsou směšní-závěr natahovaný-žánrová nevyhraněnost-emocionální bublina" poukazují na věci, které režisér dělá záměrně. Takové rozebírání tedy nepřináší alternativu, jak by film mohl být lepší, nýbrž jak by mohl být jiný. A výraz jiný chápej jako méně osobitý a méně Bongův. ♥ (21.10.2012)