Volám sa Khan

Je to perfektná mierne romanticky ladená dobrodružná dráma. Má výborný príbeh o mužovi, muslimovi so zvláštnym syndrómom, ktorý po smrti svojej matky prichádza do Ameriky, aby tu žil so svojim úspešným bratom a jeho ženou, pričom vďaka nemu získa aj prácu obchodníka s kozmetickými prípravkami. Čoskoro sa zoznamuje s očarujúcou kaderníčkou, do ktorej sa hneď zamiluje a ona jeho city opätuje, takže žijú úplne ideálnym životom, ale všetko sa pokazí, keď po jedenástom septembri začnú v Amerike nenávidieť všetko arabské, čo sa ich dotkne aj priamo a prakticky im to zničí život. Ale muž sa nikdy nevzdá a urobí všetko preto, aby bolo zase približne všetko tak, ako predtým. Spracovanie je ale skutočne skvelé, ešte spočiatku to pôsobí tak pomerne nevinne bez väčšieho potenciálu byť niečím viac, než lepšou žánrovkou, ale s tým som nemal problém, hlavný hrdina je skvelo podaný po všetkých stránkach, takže ma neustále bavil, jeho vzťah ku kaderníčke mi síce prišiel trochu nedôveryhodný, ale nad to sa dá ľahko povzniesť a tak sa mi to aj v tejto fáze skutočne páčilo. Lenže potom sa to už začne meniť, pribudne pár nových dôležitých prvkov a film úplne zmení žáner, čo ale rozhodne nie je zápor, práve naopak, toto mi sadlo ešte viac. A aby toho nebolo málo, nezostane to ani pri tomto a tak celá posledná štvrtina síce nepôsobí práve najdôveryhodnejšie a plno scén je rozhodne dosť samoúčelných, ale s tým nemám v tomto prípade ani najmenší problém, toto si ma už úplne získalo, tu jedna nezabudnuteľná sekvencia strieda druhú a pociťoval som z toho len nadšenie. Jedine ma trochu mrzí, že to často pôsobí až moc americky, takže by som ocenil trochu viac indickej osobitosti, ale našťastie mi to výborne sadlo aj v tomto prevedení. Takže skvelo zvládnuté sú aj jednotlivé žánre, komédia ponúkne viacero dobrých vtipných scén, romantika aj napriek nedôveryhodnosti pôsobí príjemne a postavám som to prial, ale najviac si ma aj tak získala dráma. síce sa miestami snaží až moc pôsobiť na city, ale vyšlo jej to a miestami to na mňa dosť zapôsobilo. A chválim aj hudobnú stránku, síce tu chýbajú tradičné tanečné vystúpenia, ale aj tak sa mi všetky tie sprievodné piesne páčili a svoje scény príjemne osviežili. Herecké obsadenie je výborné, Shahrukh Khan to zvládol perfektne a môže bez problémov konkurovať aj tým najznámejším postávam svojho typu, veľmi sympatická postava kaderníčky a mnoho skvelých vedľajších postáv, tu mi jednoducho sadli úplne všetci. A čo sa týka réžie a technickej stránky, tu skutočne môžem vytknúť iba ten prílišný americký štýl, ale inak vizuálna stránka je veľmi dobrá a emócie fungujú bez problémov, takže v rámci žánru si nemôžem sťažovať. Už od začiatku mi bolo jasné, že ma to bude baviť, ale že ma to až tak nadchne som už teda nečakal. A hlavne kvôli tej poslednej fáze o plnom hodnotení ani trochu nepochybujem, jeden z najlepších filmov, aké som videl za veľmi dlhú dobu. 87% (25.05.2014)

Isteže, je to romantická slzopudná dráma. Lenže za prvé, ak je taká len o kúsok inteligentnejšia než drvivá väčšina drám, ukazujúcich životný štýl bohatých a úspešných a ich morálku, spočívajúcu v hromadení vecí a peňazí, tak takú si rád pozriem. Za druhé som rád, ak sa film nesnaží nanútiť spomenuté hodnoty veľkoburžoázie priblížením sveta ich nositeľov diváckemu plebsu cez poukazovanie na ich rozorvané duše a obrovské citové strádanie. Na Khanovi zaujali aj nasledovné veci: 1. Skutočne milujúci rodič si nájde spoločnú reč s potomkom aj bez dnes tak populárneho zástupu lekárov, psychoterapeutov, arteterapeutov, psychológov, špeciálnych pedagógov, ošetrovateľov a tak. 2. Svet sa skutočne nedelí na náboženstvá a politické prúdy. To je falošné delenie vytvorené systémom ovládania otrokov (či už pracujú fyzicky, mentálne, alebo nerobia nič). Svet sa delí na normálnych ľudí, hajzlov. Sú aj miešanci, ale miska ich váh sa v konečnom dôsledku nakláňa buď na stranu normálnosti alebo hajzlovstva. 3. Najhoršia strata akú človek môže utrpieť je strata vlastného potomka. Je to porušenie prirodzeného striedania generácií. Takú stratu len ťažko nahradí láska partnerská. 4. Solidarita má zmysel len pri vzájomnosti. 5. Obama línia a urputná snaha spropagovať prezidenta ako podporovateľa Khanových hodnôt vyznela až nepríjemne podbiehavo a sladkasto. Jedna hviezda okamžite letí nadol. (31.08.2015)

85%. Stylisticky, čistě jako audiovizuální dílo, pouze mírně nadprůměrné. Někomu by se mohlo zdát, že toho hollywoodského sentimentu je tam na bollywoodské kulturní zvyky chvílemi až moc. V čem je My Name Is Khan výjimečný je skutečnost, že boří mýty. Ale ne jen tak ledajaké. Boří společenská dogmata, předsudky, jimiž jako ovečky následujeme zmanipulovaná média stojící na základech amerického imperialismu. Dějově šablonovitý Forrest Gump, který se snaží formálně zahrát na city divákovi hendikepem hlavního hrdiny, což však nemusí být jen na škodu; zde to naopak funguje velmi pěkně, a to proto, že Khanova nemoc v něm vytvářela nutkání chovat se přirozeně. Khanova persona, maska vytvořená společností, sociálními zvyky a vnějšími vlivy, byla plochá a strohá. Jeho chování naznačovalo symboliku skutečnosti, že čirá lidská přirozenost je v jádru dobrá. Proto je My Name Is Khan výjimečným filmem. Nikoli jako film, ale jako motivační prvek, který jednoznačně a svědomitě říká lidem "dost" a úspěšně zastavuje předsudky, kterých jsme všichni tak plni. Islám není teroristickou organizací, je pouze vírou, náboženstvím, relativně mírumilovným, které si pouze pár jednotlivců a skupin vyložilo špatnou cestou. Dokážete si to připustit? Doufám, že ano. Jinak by tento krásný, inspirativní snímek neměl žádný hlubší význam. Ale on ho má, a proto se nestane pouhým dalším rádoby dojákem. Snímek, který dělá přístupným i za normálních okolností nepřístupné téma. Snímek, který střídá nálady, aby vyvolal pocit vlastní nekonečné omylnosti v názorech na zdánlivě paradigmatické záležitosti. Snímek, který působivě probouzí sebereflexi i v těch, v nichž jsou škatulky silně zakořeněny. Pane prezidente, jmenuji se Khan a nejsem terorista. Díky za ten zážitek. (12.07.2014)

Nějak se mi ty pětihvězdičkové filmy množí a mám z toho velkou radost. Jmenuji se Khan pro mě byla opravdu veliká podívaná. Je sice pravda, že film je chvílemi trošku přehnaný, klíše se mu taky nevyhne a všudypřítomná indická hudba nemusí každému uchu ladit, nicméně nejdůležitější stránkou filmu je jeho hluboký odkaz. Ten je v těchto dnech i celkem aktuální a byl jsem velice překvapený vývojem děje a nedalo se dát nic jiného než 5 hvězd. Silně romanticky založený příběh o neúnavné vytrvalosti obyčejného člověka, musí zasáhnout každého citlivé místečko v srdci, každopádně ho mohu doporučit všem svým nej uživatelům, film stojí za shlédnutí a té velké stopáže si nakonec ani nevšimnete. (26.11.2015)

Na svete sú len dva druhy ľudí - dobrí a zlí... A presne o tom to je - je zbytočné ľudí rozdeľovať na základe rasy, náboženstva, spoločenského postavenia alebo podľa vzhľadu, pretože ani jedno z týchto delení nedokáže človeka naozaj úspešne definovať. Rizvan Khan je takým indickým Forrestom Gumpom, akurát že v trochu vážnejšom prostredí. Prvá tretina filmu ma moc nechytila, pretože dej bol príliš priamočiary a miestami až presladený. No potom sa to po 9/11 všetko zlomilo a celé sa to rozbehlo. Reálne tu boli vykreslené tie ľudské predsudky, keď razom každý moslim sa stal skrytou hrozbou a obávaným teroristom. Vďaka čomu sa následne dej filmu viacero krát radikálne láme a už nič nieje razom ako predtým a budúcnosť sa zrazu stala úplne neurčitou. Veľmi veľa pekných scén, dialógov a myšlienok sa tu objavilo, čo vytvorilo z tohto filmu hodnotné dielo (bohužiaľ miestami boli niektoré scény trošku prehnané). No celkové posolstvo bolo krásne, kiežby si ľudstvo bralo príklad z Rizvana a odhodilo svoje nechutné predsudky! (12.07.2013)