Baaria

Nevyvážená a zmatečná multigenerační freska jednoho sicilského zapadákova a jeho obyvatel...Zpočátku prosluněná, divoká, hravá, groteskní a s příchutí Bio Ráje i Maleny ...Pak už bohužel příliš politická, zdlouhavá, převyprávěná a nudná...A nic na tom nemění ani Morricone nebo Monica Belluci ve své nejzbytečnější a snad i nejkratší roli, která tu je jen kvůli jménu pro plakát... Na kvalitu svých předchozích počinů Tornatore nedosáhl... (07.06.2010)

Jedná sa o sériu scén, z ktorých mnohé sú zobrazované s pozoruhodnou originálnou krásou. Je to freska života v južnom Taliansku od 20. rokov minulého storočia po súčasnosť. Vo filme existuje však príliš veľa jednotlivých scén, ktoré sa nespájajú, aby vytvorili film. To neznamená, že by ste sa na to nemali pozerať. Skôr naopak. Veľa z nich je skutočne pozoruhodne nádherných. 6/10 (15.10.2021)

8,0/10 Giuseppe Tornatore vo svojich filmoch vždy úspešne manévroval medzi mainstreamom a akceptovateľnosťou zo strany "náročnejších" kritikov. V prípade svojho posledného snímku sa prikláňa bližšie ku vkusu priemerného diváka, čo sa prejavuje napríklad na komediálnych skečoch, ktoré sú vložené akoby mimo hlavnej dejovej linky a pre niekoho môžu byť rušivé (množstvo hlášok má pritom šancu zľudovieť, ak už predtým netvorili súčasť juhotalianskeho pohľadu na život a okolitý svet). Hoci zvolená forma rodinnej ságy nie je dôsledne naplnená, miestami je možno až príliš skratkovitá a má trochu zastaralú štruktúru, vo filme sú tieto nedostatky vynikajúco zamaskované juhoeurópskou obdobou magického realizmu. Funkcia príbehu je odsunutá do úzadia a do popredia naopak vystupuje nostalgické prelínanie radosti, humoru a smútku, či nádejí a ich pričastom rozplývaní. Primárny dôraz totiž režisér kladie na konkrétne situácie (+ spomínané hlášky) a ich potenciál seba-identifikačného prvku pre Sicílčanov. A ako to už pri seba-identifikácii býva, jej úlohou nie je podávať verný a neprikrášlený obraz, ale ponúknuť spôsob, akým chceme vnímať samých seba (táto veta je na margo o údajnej klišéovitosti sicílskej nátury). Baariu preto z uvedených dôvodov nepovažujem ani tak za radový film, ako za isté memento (pre Sicílčanov a ich nedávnu históriu), ktoré si svoje predsavzatia plní poctivo a priam dokonale. (14.06.2010)

Tornatoreho filmy sú úžasné svojou živou atmosférou, ktorá dokáže dokonale vystihnúť zobrazené prostredie a udalosti. ALE málo je v tomto prípade naozaj viac - lebo zobraziť historickú epochu 60tich rokov, ktoré so sebou v Taliansku priniesli rôzne zmeny (politické, sociálne a ekonomické), tak to je úloha dosť odvážna. Nehovorím, že by Tornatore túto úlohu nesplnil, ale tých skokov v deji bolo až príliš a domýšľať si každú medzeru bez úplnej znalosti historických súvislostí bolo dosť náročné. Aj keď to som určite nevnímal ako najväčší problém - ten som videl skôr v tom, že príbeh nepôsobil až tak dramaticky ako by som očakával. Ten realizmus bol síce krásny, ale obohatiť ho nejakou lepšou zápletkou by bolo podľa mňa veľmi prínosné. Ale teraz aj pozitíva (a tých bolo isto viacej ako negatív): skvelo vystihnutá atmosféra sicílskeho malomesta počas rôznych historických epoch, skvelá práca s kamerou, výborná hudba majstra Morriconeho, niekoľko odľahčujúcich komických dialógov (napriek ťažkým časom) a svojim spôsobom aj vydarený a odvážny námet. (14.09.2013)

Typicky Tornatoreho rukopis, so všetkym čo robi jeho filmy tak skvelymi. Bohužiaľ v tomto pripade to nebolo poskladane tak dobre, aby to fungovalo tak ako by malo. A už sme to tu v inom kabate mali. Priliš skratkovite, skokovite, priliš epizodne. Tornatore vlastnu latku sice podliezol, ale stale to ma čo ponuknuť. (03.03.2011)