Wendy a Lucy

Prvý raz som tento film videl na preskačku na ČT 2 vo filmovom klube krátko pred polnocou. Už som zaspával, ale naplno som spánku oddať nemohol, lebo som (budúcu) pani manželku viezol o polnoci do roboty na nočnú. Niečo rozprávala, ja som ležal na gauči, jedným okom som driemal a druhým som sledoval televízor. Práve dávali Wendy a Lucy. Nijako extra konkrétne som si na to potom už nepamätal. Ale v spomienkach mi utkvel ten pocit, ktorý som z filmu ako z celku mal. Ten pocit bol veľmi príjemný. O cca 5 rokov neskôr ma to dožralo, zohnal som si film, nahnal som (už) manželku pred televízor a pozreli sme si to. A, nuž, hm, nuda. Nekonečné dialógy alebo naopak dlho sa nič nedeje a scéna sa norí do rozčuľujúceho ticha, kedy dávate VOLUME na plné, lebo si myslíte, že ste asi prisadli ovládač a zvuk sa znížil na minimum. Do toho nekvalitná kamera, ošarpané a ponuré americké predmestia, na ktorých skapal pes (pardon) a kde nie je žiadna robota, takže prekvitá chudoba a z toho vyplývajúce príšerné sociálne podmienky. Kameraman celé minúty sníma mlčiace postavy, o ktorých sa nič nedozvieme. Celé je to vytrhnuté z kontextu, začína sa to uprostred príbehu (bez toho, aby ste poznali začiatok) a končí sa to otvorene a v podstate „nijako“ (chcelo by sa povedať filozoficky a umelecky). Tešil som sa aspoň na psa, ale chudák Lucy tu veru toho veľa nenaštekala. Hlavná ľudská postava rozporuplná – Michelle Williams ju zahrala pôsobivo, na strane druhej ide o nesympatickú osobu. Stále hovorí o Aljaške, ale zjavne je v živote stratená, nič dobré ju nečaká a teda je azda lepšie, že príbeh končí predčasne, lebo z tohto zjavne happyend nikdy byť nemohol. Ak sa aj Wendy nejakým zázrakom dostane na vysnenú Aljašku, prinajlepšom sa zamestná ako barmanka v striptízovom bare. Potešili ma aspoň pekné postavy Willa Pattona (majiteľ autoservisu) a Wallyho Daltona (SBS-kár). Naopak, pošuk Larry Fessenden (zároveň producent filmu) je WTF (nepochybujem o tom, že presne taký dojem aj vyvolať mal, ale pozerať sa naňho nedá). (28.02.2018)

Skromné, civilně příjemné, intimní drama o vztahu osamělé Wendy uvíznuvší v neznámém zapadlém městečku k její fence Lucy, a o nalézání zodpovědnosti vůči nevinné psí duši, byť horoucně milované. Celý tento indie film je postaven na výkonu Michelle Williams a podle mého názoru se jej zhostila velmi dobře. (05.08.2013)

Na Wendy a Lucy vidím hlavné neduhy festivalovej produkcie. V hlavnej úlohe najlepšie socka, ktorá vzbudzuje súcit, pokiaľ sa nejaký zamestnanec chová podľa pravidiel, tak ho ako diváci hneď odsúdime. Pritom v realite by sme sa zachovali rovnako a takéto socky odsudzujeme. Problém je v tom, že takto inteligentní a milí takmer bezďáci skoro vôbec neexistujú, režiséri vytvárajú postavy asi podľa ľudí zo svojho okolia, myslím podľa povahy, ale vtelesňujú ich do úplne iných postáv z iných sociálnych vrstiev. Kupodivu mi to tu nijako zásadne nevadí, asi preto, že nie som takouto tvorbou extra zvlášť zavalený. Navyše americký nezávislý film všetci milujeme, Michelle Williams nezakryje svoj šarm ani v tomto outfite a sú tu aj tie nevinné psie oči.... (05.08.2013)

Akože vážne 69%? A za čo? 80 minút neúnavného behania Wendy v jednom zapadnutom mestečku, kde zistí, že kradnúť sa nevypláca a po strate jej psa už sa celý príbeh točí len okolo hľadania. No a keď sa pes nájde, tak jej to všetko dôjde... No "famózny" príbeh. Rád by som dal aspoň 1*, ale nie je za čo. Nudnejší a nezmyselnejší film som už dlho nevidel. (21.03.2014)

Nezávislý příběh o nezávislé Wendy, která se nezávisle vydává na Aljašku a přitom se jí nezávisle na nevhodnosti situace rozbije auto a ztratí se jí nezávislý pes Lucy, na kterém je Wendy závislá. Závislá se také stává na místním hlídači, který jí nezávisle na tom, jaký bude mít účet, půjčuje telefon. Na konci se ukáže, že až tolik Wendy závislá na své Lucy není a vydává se nezávisle na již zmíněnou Aljašku. Opravdu nezávislý film. 6/10 (05.08.2013)