Nebeští jezdci

Niekedy je dobré sa na hodnotenie filmu vyspať. Niektoré filmy si dokonca zaslúžia, aby ste po vyspaní sa z nich ešte o nich deň - dva premýšľali. Hlavne keď je o čom premýšľať. Tento rok bude u mňa asi veľkým favoritom na film roka jeden z dvoch tohtoročných príspevkov legendy anime Mamoru Oshiiho. Najprv remastroval svoju najväčšiu ukradni-si-ma-matrix pecku Ghost in the Shell a potom vyrukoval s veľmi zvláštnym intímnym sci-fi Sky Crawlers. Uvádza ním do sveta citovo vyprahnutých postáv – detských vojakov označovaných ako Kildren, bojujúcich v neutíchajúcej leteckej vojne medzi dvoma znepriatelenými blokmi štátov. V tomto svete už štáty ako také nemajú záujem na tom, aby vyčerpávali vojnou iný než finančný potenciál, preto vojnu outsorcujú na súkromné spoločnosti. Tie zabezpečujú vojnu ako nikdy nekončiaci sled leteckých útokov jednej či druhej strany. Oshii však takto okato politický aspekt príbehu - hoci práve dopad tohto politického aspektu na hrdinov je v konečnom dôsledku práve to „to“ o čom film vypovedá - nesleduje. Omnoho viac ho zaujíma komorná línia osudov pilotov denne nasadzujúcich život v brilantne natočených leteckých súbojoch. Príbeh rozvíja veľmi lenivo a zdanlivo až nudne. Vyžaduje od diváka veľkú dávku pozornosti, pretože zásadné otázky príbehu nekladie priamo prostredníctvom postáv. Je to divák, ktorý musí z náznakov a malých rozporov v logike filmu vyabstrahovať tie správne otázky, aby mohol na ne nájsť tie správne odpovede. Režisér podobne ako v Ghost in the shell nikoho nevedie za ručičku a len náznakmi usmerňuje recipienta, aby vyskladal vo svojom vedomí fikčný svet Sky Crawlers s celým jeho politickým, technologickým a v neposlednom rade vysoko nehumánnym a preto tragickým podtextom. Pokiaľ si na zásadné otázky príbehu odpoviete správne, pochopíte nielen to, prečo film zdanlivo redukuje svoje postavy na emócií pozbavené pološialené stroje oddané svojej práci („it´s my job“ v kontexte otázky o vojne a zabíjaní – nevdojak si spomeniete na bombardovanie Juhoslávie letcami NATO) ale i bezmocnosť týchto osôb voči systému sveta Sky Crawlers a ich samovražedné sklony resp. vražedné sklony. Animačne je SC podobne ako jeho tohtoročný brat GITS 2.0 kombináciou poctivej 2D a nablýskanej CGI animácie. CGI film využíva najmä v leteckých súbojoch. Prechody medzi 2D a 3D však pôsobia veľmi rušivo. 2D animácii sa zase vytýka veľká podobnosť a nenápaditosť dizajnu postáv, čo síce je pravda, avšak myšlienkovo to do „produktového“ charakteru postáv Kildren veľmi dobre zapadá. Ostatné postavy totiž vykazujú veľmi slušnú variabilitu („priateľky“ pilotov, či ľudia z krčmy) preto sa prikláňam skôr k prísnemu podriadeniu dizajnu pilotov potrebám príbehu, než k úvahám o neschopnosti dizajnérov. SC sa bude vo všeobecnosti vytýkať nuda, absencia dynamiky a príbehu. Všetko toto je však pravda len na prvý pohľad, pretože ak skutočne nahliadnete pod povrch tohto diela a dáte si dokopy ten toľkokrát spomínaný ľadovec pod jeho trčiacou špičkou, nemôžete byť sklamaní. Pretože tak ako SC sa vám za snahu vnímať odvďačí len málo filmov a najmä po poslednej – po titulkoch nasledujúcej - scéne pochopíte, že je to vlastne malá komorná ľudská tragédia, v ktorej nedopraje postavám vytúžený pokoj ani ich vlastná smrť. 10/10 BEST MOVIE of 2009 (11.05.2009) (menej) (viac)