Polčas rozpadu

Zo začiatku úbohý pokus zaujať veľkým množstvom vulgarity a erotických scén, neskôr to vyzeralo, že by sa mi to mohlo aj celkom páčiť. No čo ma vážne dorazilo bol ten hlúpy koniec, keď sa niekto rozbehne k odistenému granátu a pred výbuchom si pred ním ešte zastane, tak sorry ale to mi príde vážne veľmi hlúpe. Čo touto hlúpou smrťou chceli tvorcovia dokázať vážne netuším. Určite sa jej smrť dala spracovať lepšie a hodnotnejšie. Film to nebol až tak zlý, no konečný výsledok mohol byť o mnoho lepší. (14.04.2009)

Po prvých desiatich minútach som si povedal, že to bolo trápne, ale mohlo byť aj horšie. Po dvadsiatich minútach sa situácia opakovala po pol hodine detto. Občas niektorá 10 minútovka bola dobrá a našla sa aj vtipná hláška, aby nasledovala ďalšia, kde bola hranica trápnosti prekročená na maximum. Slovenská "Madonna" je scenáristický prešľap a bohužiaľ keď mohol Fischer zabodovať aspoň v závere, tak v mojich očiach zlyhal. Je to síce natočené celkom svižne v populárnom "Innarituovskom" štýle, lenže na to, aby sme takéto domáce pokusy mohli brať vážne, by ich museli brať serióznejšie aj tvorcovia a nemali by sa snažiť byť najmä hypermoderne cool. O tom tieto "babylonské" príbehy o previazanosti a vyprázdnenosti moderného sveta byť nemôžu. VIDENÉ ZNOVA 12/19: Dva dni po "nešťastnom" Šťastnom novom roku musím ohodnotiť Polčas rozpadu troma hviezdami, aby to bolo v rámci slovenskej tvorby objektívne. (31.12.2014)

Chlap v rozpuku síl a splnených ambícií potrebuje súložiť. Neustále. Znudená manželka takto zaneprázdneného podnikateľa túži po osviežení v podobe dieťaťa alebo práce. Mladá umelkyňa zas po skúsenej náruči oťukaného matadora. Dráždivé korenie iného dlhodobého vzťahu dodá prezlečenie za inštalatéra (copyright Samotáři). Mladí nezávislí umelci nihilisticky a bombasticky hazardujú zo životom. Utečekyne z Arménska sa spamätávajú z hrôz občianskej vojny na neveľmi vábnom, ale mierumilovnom Slovensku. A vernisáž nádejnej fotografky sa nesie v znamení šoku, vystrihnutom z Playboyovej show o vlastných príbuzných. Kopa nesúrodo popremiešaných téz opatrného bulváru, niečo ako klebetníček v kaviarni. Plný nezvládnutých dialógov a krčmového humoru nižšieho štandardu. Stačí to na plnohodnotný zážitok? Zdá sa že väčšinou áno (čsfd-66%), aj na verejnom premietaní sa film dočkal vysokej návštevnosti a búrlivého potlesku. Hudba síce bola skvelá, Janžurka v úlohe kleptomanky tiež, potešili aj známe bratislavské lokácie, len nakrútené boli tentoraz akosi sterilne (napr. aj oproti podobne zlému, ale o poznanie atmosférickejšiemu filmu Zostane to medzi nami). Vytvorenie lesklého farebného magazínu bez kazu sa vydarilo, lenže výsledok postráda zmysluplný dej aj atmosféru. To nezachránia ani dobrí herci a snaha o kvalitnú formu. (03.09.2008)

Maxim E. Matkin meets Ivan Tásler Súčasné slovenské umenie (či už je to hudba, film alebo literatúra) ma nekonečne vytáča dvoma vecami. Jednak potrebou riešiť „prehnité a nemorálne“ vzťahy, rozpad „hodnôt“ a „reálny“ svet kde šuká každý s každým a jednak potrebou ovenčiť túto „nápaditú“ tému veľkým filozofickým posolstvom o tom čo je, keď stúpa dym. Vychádza z toho potom taká plytká pseudofilozofická šukačka, ktorá možno funguje na blondýnečky, ktoré budú donekonečna rozoberať aké úžasne vtipné a inteligentné knihy píšu ženy ako Matkin. Nuž a Polčas rozpadu je presne ten prípad kondenzácie všetkých týchto neduhov. Formálne je film na slovenské pomery veľmi slušný, v prvej polovici to vďaka svižnej réžii veľmi pekne odsýpa a baví. Figúrky sú sympatické, bohužiaľ nejde o žiadne plnokrvné prepracované postavy a všetky sympatie pre nich získavajú výborní herci (Diana Mórová jednoznačne rulezz). Všetko sa však zvrhne a padá z kopca akonáhle dôjde k odhaleniu „prehnitosti“ vzťahov na pôde výstavy fotografií. Autori sa asi snažili o nejakú „očistu“ prostredníctvom „nastavenia zrkadla“ aktérom ale šlo to teda totálne mimo. Posledným klincom do rakvy je záverečné deus ex machina zakončenie s granátom, ktoré v rámci príbehu nemá žiadnu logickú funkciu a mám z neho skôr dojem "šokovať!!!!"...áno šokol ma poriadne, tak že som filmu strhol ďalšie body za ďalšiu „originalitu“. Nič v zlom ale svojho času veľmi vlažne prijaté „O dve slabiky pozadu“ od Šulajovej boli IMHO omnoho úprimnejším filmom. 5/10 (07.01.2008)

Chlap s krízou stredného veku, ktorý sa zaľúbil do mladého dievčaťa. Dievča ktoré robí projekt, nemá jasno vo svojom živote, proste si ho len užíva a nad vecami často nerozmýšľa, je prelietavá a ľudia ktorí sa správajú ako pubertiaci alebo neschopní rodičia. Takýchto naivných komédií sa v našej krajine natočilo viac a vyznačujú sa najmä tým, že často ich hlavný dej prebieha len tak pri prežívaní života, z ktorého sú mnohí často frustrovaní, je v ňom mnoho zbytočných scén a postáv a mnohým ich správanie neveríte. Táňa Pauhofová je herečka, ktorá sa mi veľmi páči, hrať vie veľmi dobre, no táto rola bláznivého dievčaťa jej podľa mňa nesedela. Niekedy sa tento film menil priam v erotický, lebo si to často rozdávali ako králiky, ale všetko také pomalé romantické, v našich filmoch divoký sex totiž často nevidieť, samozrejme všetky tieto scény potom rozoberá na svojich stránkach bulvár. Inak mám pocit, že Táni tam bolo vidieť aj nahé pohlavie. Koniec bol ozaj šialený, že som mal pocit, že sa to hralo na nejaký smutný balkánsky film, ale tí takéto filmy aspoň vedia robiť. Tie naše sú mix rôznych zlých bodov z filmov iných krajín. Po vzhliadnutí tohto sa budete cítiť trochu trápne, či po videní tých rodinných vzťahov, či tej hudby a diskotéky, ale aj sexuálnych dráždení a narážok sekretárky, či u domácej paničky. Aj tí, ktorí na to mali, boli uvrhnutí do slabého scenára tejto tragikomédie. Síce to bolo lepšie než mnohé iné naše filmy prvých rokov nového milénia, ale stále to bola veľká slabota. (11.03.2013)