Californication - Orgie v Kalifornii

"Hanku, tak jsem si obvolala pár lidí a představ si, podle nich jsi kokot." Nezávidím znuděným milionářům jejich domy, auta a ani zástupy modelek vysávajících jejich účty. Já je prostě jenom nemám rád, ale v případě Hanka Moodyho rád udělám výjimku. Tento pohodový hláškař totiž v oblasti zábavy nikdy nezklame a proto má u mne, pro případ nouzového přespání, kdykoli připravený gauč, porno i nafukovací pannu. (21.12.2011)

Má to svoje ups and downs. Místy docela emotivní a chytlavé, Duchovny a Handler jsou boží, Natascha McElhone odporná. Co mi vadí je příběhová nevyrovnanost a dějový chaos (z ničeho nic se odskočí od jednoho tématu a 7 epizod na něj nepříjde řeč, např. Hankova ukradená kniha, která se ve třetí sérii dostane na řadu až v posledním díle). Těším se na čtvrtou sérii. 70% (02.08.2010)

David Duchovny to dokázal. Po roli Foxe Muldera v Aktech X si televizní výrobu "vyzkoušel" podruhé a opět stoprocentně boduje. Hank Moody je perfektně napsanou postavou, jehož každý dialog i monolog je doveden k dokonalosti vypointovanou třešničkou na dortu v podobě mnohdy cynické či sarkastické slovní ekvilibristiky, jíž si zamilujete ať chcete nebo ne. Avšak Hank není jedinou zapamatování hodnou postavou, téměř stejné úrovně dosahuje Hankův agent, jehož choulostivé situace jsou ještě choulostivější, než ty Moodyho a když se náhodou ona choulostivá situace týká obou, stojí to za to a mnohdy jde o nejlepší momenty celého seriálu. Duchovny se s těžkou rolí vypořádal překvapivě na výbornou a jeho cynická, do životní zkoušky hozená postava je stejně uvěřitelná, jako Gregory House. Californication je z poslední doby již třetí seriál, který jsem ohodnotil plným hodnocením a který si maximální hodnocení zasloužil. Neboť Californication má vše, co chlap k životu potřebuje - chlast, spoře oděné nádherné ženy (oděné však rozhodně nezůstanou), cynismus a sarkasmus ve své nejčistější podobě a jako bonus navíc hlášky, které podvědomě začnete používat v každodenním životě. (09.11.2007)

7 / 10 Californication síce vyzerá ako jednoduchá a plytká zábava, no pod jej povrchom tiká prekvapivo delikátny vnútorný mechanizmus. Celý seriál je jedna veľká výstava – prázdneho sexu a citového tápania – a každá nová epizóda pred nami otvára ďalšiu jej monotematickú pasáž (dobročinný večierok, spomínanie na zosnulého otca a pod.); vojdeme, poobzeráme si všetky exponáty, zabuchneme za sebou dvere a pokračujeme ďalej. Dej je dotváraný hrubými líniami, postavy prešľapujú na mieste a predsa sa hýbu, prichádzajú a odchádzajú. Každá z nich operuje v rámci presne nalinkovaných vzorcov správania, rieši vlastné problémy a má vlastné (zväčša sebecké) ciele, no samotný konflikt ju neposúva ďalej, snáď ani nezaujíma. V rozpore s bežnou praxou, neúspechy a pády sa tu prehĺtajú, vstrebávajú s priam nihilistickým pokojom, či dokonca odmeňujú, čo vytvára zaujímavé / zvrátené pnutie naprieč seriálom. • O to väčšie sklamanie nastáva kdesi uprostred druhej série, kedy sa inak celistvý materiál začína párať a my si spätne uvedomujeme, že Californication vo svojej vrcholnej forme nebol až taký prostučký a v skutočnosti veľmi umne balansoval medzi štýlovým humorom a lacnou limonádou. Postavám nechával slobodu voľby, no pestoval ich človečinu, nedovolil im klesnúť do úplnej morálnej anarchie, kde je možné a prijateľné všetko, nič nemá reálny dôsledok a vás tak trápi – nič. Do očí bijúce je to najmä v stále viac a viac prekrúcanom vzťahu agenta Charlieho a jeho ženy Marcy, ktorý ku koncu definitívne zavrhuje stavanie na uveriteľných základoch a nahrádza ho deravou porno-fraškou. Ak išlo o úmysel zhodiť ich až na absolútne dno, nebol dobre vypointovaný. I bezbrehý hedonizmus potrebuje ľudskú tvár. • Našťastie, Hank Moody je postava, kvôli ktorej sa oplatí preberať aj nejakým tým balastom. Ťahajú z neho cigarety, ženské šťavy a vinyl a to je fajn, pretože mu to vďaka vynikajúcemu Duchovnemu žeriete aj s navijakom a kráľovsky sa bavíte. Autori skrz neho pumpujú jeden cynický komentár za druhým a i keď Californication nie je tá hĺbková sonda do rozkladajúceho sa svedomia západnej civilizácie, za ktorú ju niektorí majú, je dobré vedieť, že pod zábavným povrchom drieme uvedomelý duch. • Seriál ako taký rozhodne predstavuje silný nadpriemer. Prvá séria je vynikajúca a civilnejší úvod tej druhej ju v mojich očiach dokonca tromfne, no potom to už ide dole vodou. Občasné záblesky stratenej slávy len podčiarkujú fakt, že Californication je najpohlcujúcejší v momentoch, kedy vás pustí do svojho teplého vnútra a prestane sa hrať na kontroverznú čiernu ovcu seriálového neba. (10.07.2009)

Keby Sculyová vedela, že Mulder je takýto sexistický perverzák, určite by mu v tých feministických sukniach dávala smelšie návrhy, a Akty by už neboli len X, ale XXX. 1. séria: pán Muld-pardon-Moody nám predvádza neskutočne sarkastické divadielko na pohľad bezstarostného tatka, ktorému nič nie je sväté. Ak ste si mysleli, že váš život je spojený s prívlastkami ako smilský, nemravný, perverzný, tak Hank Moody vám dokáže, že ste popri ňom len nevinný anjelik. A to doslova. V tomto smere teda budete seriál buď milovať alebo nenávidieť. Pre niekoho je to totiž len samoúčelná zhovadilosť, ktorá sa snaží originalitu dosiahnuť prvoplánovo svojou kontroverznosťou. 95%. 2. séria: ma v tomto domnení vyviedla z omylu, ešte provokatívnejšie dialógy, servítku pred ústa si nedáva nikto, v žiadnej situácii, deju kraľujú originálne zápletky a zaujímavé postavy. Do toho sa tvorcovia viac zamerali na sociálny, dramatický dopad Hankovho bohémskeho života, takže čo viac si priať. 100%. 3. séria: pokračuje v nasadenom tempe, akurát to postráda komplexnosť nejakého uceleného deja alebo konceptu, ku ktorému by smerovanie série malo dospieť. Viacmenej ide o epizódne príbehy, ktoré nemajú až tak dobrú (nadväznú) dejovosť. Ale znova je to vtipné, sprosté, sexistické a oplzlé, takže spokojnosť. 85%. 85%. (31.03.2015)