Trapped Ashes

Další, byť neoficiální, Příběhy ze záhrobí spatlané do jednoho filmu. A stejně jako seriál i tady mají jednotlivé povídky kolísavou kvalitu. První, se splašenýma kozama, byla podle mě nejlepší a hned za ní druhá s mrtvým mnichem, který byl spíše šintoista, než budhista, ale to je jedno. Třetí a čtvrtá s upírkou resp. se zlou sestrou nestály za nic ani jako prostředek k uspávání a stejně tak mě neoslovil příběh, který všechny čtyři části rámoval. 35% (22.01.2015)

Starí páni Cunningham, Dante, Hellman (pred Trapped Ashes nič nerežíroval 17 rokov) a Russell (ten točil už v 50. rokoch) si počas nedeľňajšej partičky bridžu dopriali šálku povzbudzujúceho geriatrického čaju a dostali zaujímavý nápad, že by mohli spojiť svoje striebristé režisérske hlavičky a spoločne natočiť poviedkový horor. Je jasné, že títo veteráni sa na moderné žánrové trendy už moc nechytajú, určitý kvalitatívny štandard si však stále držia. Príjemne ma prekvapil 80. ročný Ken Russell, ktorý vo svojej epizóde "Dievča so zlatými prsiami" ukázal, že správna uletenosť mu nie je cudzia a podobne u mňa zabodoval aj v slávnom režisérskom ansámbli do ústrania odsunutý špecialista na vizuálne efekty John Gaeta, ktorý tu dostal priestor na natočenie príbehu "Moje dvojča, pásomnica", aj napriek istej hrubej chybe v scenári patriaceho k tomu lepšiemu, čo Trapped Ashes ponúka. Sklamaním bol pre mňa naopak ostrieľaný harcovník Cunningham, ktorého "Jibaku" vnímam ako najslabšiu epizódu a to, že sa v záverečnej sekvencii, rozhodol nahradiť nákladné špeciálne efekty, ktoré si dej vyžadoval anime animáciou mi príšlo ako alibistické riešenie, nedôstojné filmára, ktorý má na konte také hororové tituly ako Cunningham. (10.01.2011)

Hodně slabá a především nudná. V tomhle případě se ani nedá mluvit o nevyvážené antologii, Trapped Ashes je totiž slabá celkově. A nic na tom nemění ani jména tvůrců, kteří za jednotlivými povídkami stojí. Přitom minimálně Cunningham s Dantem mohli být zárukou kvality. Pokud bych ale musel vybrat tu nejlepší z nich, byla by to asi hned ta první od Russella, která má zajímavý námět o krvežíznivých, umělých kozách. Jo a v miniroličce se tu mihne i kultovní béčkař Dick Miller. (31.10.2012)

Rozprávanie príbehov ako naplnenie času. Mnohí ľudia si často myslia, že skutočné či nereálne bájky slúžia len vyplneniu nudy a hádam aj majú pravdu. No sú iní, čo sa domnievajú, že rozprávanie príbehov je naplnením života. Náhradou pred často nudnou a fádnou skutočnosťou monotónneho žitia v zajatí práce, vzťahov, rodiny a známych. A tak aj tu - znudené páriky, či vlci samotári dostali V.I.P. pozvánky na prehliadku filmových štúdií. K takejto vstupenke patrí aj bonus - návšteva ateliérového domu hrôzy z hororu. Vojsť doň je ľahké, no trávenie času v ňom si vyžaduje rozprávanie osobných strašidelných príbehov. 1. O herečke, ktorá si nechala zväčšiť prsia- podarený dizajn aj sarkastický humor - Ken Russell si stále drží formu -80%, 2. O žene, ktorú zviedol duch japonského mnícha - umne zmixovaný kaidan (starojaponský duchársky príbeh) so súčasnými reáliami, skvelý vizuál v podobe tajomných obrazov prítomných takmer stále v pozadí, do deja organicky včlenené animované prvky, tématizácia nekrofílie v plnej nahote mŕtvolného slizu do ktorého sa náruživo zabárajú prsty súložníka. 100% 3. O milostnom trojuholníku - nastolené tempo filmu sa zvoľňuje aby poskytlo miesto inšpiratívnym úvahám o tvorbe, priateľstve, zrade i takzvanej zrade, ktorá ňou nebola. A o starých filmoch, potvrdzujúcich dnešné pravdy. V poviedke sa spomína Česko-Slovensko aj Praha. 90% 4. O pásomnici počas tehotenstva - toto bol veľký úlet. Až taký, že dokázal znehodnotiť doterajšie hodnotenie - 20%. Ale samotné vypointovanie príbehu zase stojí za to a len potvrdilo, že toto bol premýšľavý horor, žiadna lacná filmárina zaslúžilých režisérov. 80% bez zaváhania! (31.08.2015)

Hororové antologie mám rád, jelikož je šance, že alespoň některá povídka za to bude stát. Ačkoliv se zde sešli známí režiséři, tak výsledkem je bohužel slabý průměr. Pro mne nejlepší je povídka o mladé ženě s masožravými, pardon krvechtivými ňadry. Ken Russell si ti vzpomněl na svůj film Noc hrůzy (1986), kde ukázal ňadra mající místo bradavek oči, nu, tak zde šel ještě dál a bylo to zábavné. Mrtvý milenec nic moc, alespoň mohlo dojít na peklo, jenže nedošlo. Upírka je nejslabším kouskem. Tasemnice má zajímavý nápad, ale podobně jako všechny povídky trpí očividně nedostatkem peněz. Ta by mohla být bývala skutečnou perlou. Samotný závěr docvakne v momentě, kdy průvodce dopoví konce jednotlivých příběhů. (24.12.2021)