Zákon mlčania

Chucka som nikdy nezral a dodnes som vela jeho filmov nevidel. V mladosti som mal rad iba dva jeho filmy. Delta Force 2 a Mistr kickboxu. Ked som si po rokoch pozrel Delta Force 2, tak som bol zhrozeny natolko, ze som si uz nechcel pokazit aj spomienky na Mistra kickboxu. Po dlhej dobe som dostal chut ne nejaky jeho majstrstyk. Vybral som si tento film vdaka reziserovi, ktoreho pokladam za solidneho rutinera. Tentokrat si vybral slabsiu chvilku pretoze vysledok ma vobec neuchvatil. Sice ma nicim nenastval, ale ani nenadchol. Po cely cas je to mierne podpriemerna nuda. Zapletka ma nezaujala (dokonca mi pripadal trochu otravny kontrast medzi seriozne pojatou podzapletkou ohladom neschopneho policajta, ktory podstrci pistol nevinemu mladikovi, ktoreho omylom zastreli a nerealne nadnesenymi akcnymi scenami) a akcnych scen je tiez pomenej. Po slusnom uvode sa skoro nic nedeje az do zaverecneho akcneho desat minutoveho inferna. Lenze ani to nestoji za to, aby ste si kvôli nemu pozreli tento film. Samotny Norris sa tiez nepredvedie a vacsinu filmu posobi nevyrazne. Jeho charizma na mna proste nezabera. Takisto v bitkach za vela nestoji. Obcas sa mu sice podari nejaka ta slusna otocka, ale zaroven v niektorych zaberoch je uplne mimo a ocividne kope do vzduchoprazdna dvadsiatky centimetrov od superov. Takze vysledkom je fadne becko s ktorym nema zmysel stracat cas. 4/10. (13.05.2012)

Zatímco Osamělý vlk McQuade byl nepřehlédnutelně stylizován do moderního westernu, Zákon mlčení je učebnicovou ukázkou (velko)městské krimi, v níž sledujeme boj policie s nelítostnými pašeráckými gangy. Oba snímky jsou plné (podobných) klasických žánrových klišé (Norris jako drsňácký solitér, jenž proti své vůli dostane nezkušeného mladého parťáka, musí ochraňovat nevinné děvče atd.). Kromě celkem seriózní podzápletky s křiváckým kolegou je na teprve druhém větším filmu Andrew Davise (Přepadení v Pacifiku, Uprchlík) tím nejzajímavějším jeho velké akční finále, v němž si Chuck na pomoc proti značné přesile kolumbijských gangsterů přiveze speciálního bojového policejního robota...! 60 % (22.03.2020)

Jedna z lepších norrisovek jako Osamělý vlk McQuade, přesto jen průměrný akčňák v režii pozdějšího akčního áčkaře Andrewa Davise (Uprchlík, Přepadení v Pacifiku). Je tu zajímavé policajtské dilema, zda krýt parťáka, co zabil dítě a zatušoval to, a klasické přístavně-skladištní finále pamětihodné tím, že je v něm Chuckovým parťákem dálkově ovládaný policejní robot (dva roky před Robocopem). Po karate akčňácích je to pro Chucka vybočení do městské kriminálky a la Drsný Harry (taky byl scénář původně nabídnutý Eastwoodovi) a Chuck tu tak předvede všeho všudy jednu výraznější bitku. Osmdesátkové Chicago je fajn, Silva je spolehlivý záporácký xicht a Molly Hagan hezká holčina, ale chtělo by to výživnější akci, třeba to pošťuchování na střeše jednokolejky bylo docela trapné (evidentně se všichni snažili hlavně nespadnout) a dojem zachránila jen ta šipka z ní do řeky. A - jak je zvykem - líp než Chuck hraje i ten robot. (20.05.2008)

Chuck Norris si medzi svojimi skutočne akčnými filmami typu Nezvestní v boji alebo Invázia do USA, ktoré si teda na nedostatok jeho obetí, prestreliek a explózií nemohli sťažovať strihol úlohu v takom pokojnejšom akčnom krimi pod taktovkou neskoršieho áčkara Andrewa Davisa, tvorcu takých slávnych filmov ako Prepadnutie v pacifiku alebo Utečenec a síce to nie je žiadny zázrak, ale nedopadlo to najhoršie. Skôr pripomína iný film so Seagalom, jeho debutový Nico-viac, než zákon, ktorý Davis natočil o tri roky neskôr a má s ním veľmi podobné prostredie, hudbu, čiastočne atmosféru a dokonca aj obsadenie viacerých vedľajších postáv, ale aj ten bol určite lepší. V tomto filme hlavne zamrzí trochu horšie prevedenie zápletky. Celkovo určite musím pochváliť, že je to také normálnejšie a v rámci možností uveriteľné akčné krimi, jednoducho taká serióznejšia prestávka medzi zvyšnou Norrisovou tvorbou v tomto období, ktorá bola síce zábavná, ale predsa len trochu jednotvárna, ale tá zápletka o vojne dvoch vplyvných mafiánskych skupín, uprostred ktorej stojí nekompromisný a nepodplatiteľný policajt, ktorý sa navyše rozhodne chrániť nevinné dievča z jednej z nich mala podstatne väčší potenciál, toto bolo také nevýrazné, s minimom zábavnejších scén. Skôr sa mi páčila línia s policajtom, ktorého aj napriek jeho hrubej chybe všetci kolegovia s výnimkou hlavného hrdinu podržali, čím sa ale práve sám dostal do ich nevôle, ale toto nemá moc priestoru. A tak je z toho vlastne len taká mierne nadpriemerná žánrovka s dynamickým úvodom a záverom, ale vlažnejším zvyškom filmu, na ktorý sa dobre pozerá obzvlášť kvôli hlavnému hrdinovi. Takže čo sa týka obsadenia, Chuck Norris ma tu bavil, drsný policajt mu sedí, možno ešte viac, ako všetci tí členovia špeciálnych jednotiek a potešia aj vedľajšie postavy, ako nevinné dievča, alebo priatelia hlavného hrdinu. Sklamaním sú skôr záporáci, síce ich vedie Henry Silva, ale celkovo moc nevynikajú. Po akčnej stránke určite sklame kvantita, ale vôbec nie kvalita. Celú prvú hodinu sa s výnimkou úvodnej policajnej akcie takmer nič akčného neudeje, všetko sú to len také maličkosti, ako nejaký ten úder alebo výstrel. Ale v záverečnej tretine film predsa len poteší aj po tejto stránke, prinesie jednu dobrú hromadnú, bitku, vlastne jedinú situáciu, v ktorej má Norris možnosť sa trochu predviesť, slušnú automobilovú naháňačku a hlavne finále, v ktorom Norris pomocou brokovnice a policajného robota zlikviduje celú mafiu. Všetka táto akcia z poslednej tretiny ma bavila a tak škoda, že trochu akčnejší nebol aj ten zvyšok. A režijne film v rámci svojho typu tiež nesklame, Andrew Davis sa vo svojich nasledujúcich projektoch samozrejme predviedol omnoho lepšie, ale ani toto nebolo zlé. Takže Norris má na svojom konte určite mnoho akčnejších a zábavnejších filmov, ale ani Zákon mlčania nie je žiadna strata času, keďže samotný Norris a akcia ma tu bavili. 64% (31.01.2011)

Chuck Norris v úlohe drsného, ale spravodlivého policajta. Teda niečo, čo od neho po pár rokoch prevezme ako štafetu Steven Seagal a niektoré scény sa dosť aj niektoré seagalovky podobajú ( scéna v bare ) a majú takmer identický koncept. Priemer, ktorý poteší hlavne ako nostalgická spomienka a má jeden z najlepších akčných záverov polovičky osemdesiatych rokov. (18.08.2018)