Buenos Airres 1977. Kronika jedného úteku.

Nie každý deň je možnosť stretnúť sa s argentínskym filmom. Vďaka STV som tú možnosť dostal a musím povedať, že napriek neskorým nočným hodinám ma film vtiahol do deja veľmi rýchlo. Väčšinou sme svedkami všemožných výsluchov a mučenia tých, ktorí sú v niečom namočení, ale aj tých, ktorí sa tam dostali neprávom. Nahí a s biednou stravou čakajú na ďalšie mučenie a výsluchy. S pribúdajúcimi týždňami a mesiacmi pomaly začínajú myslieť na útek. A práve príprava úteku a aj útek samotný je vrcholom filmu. Väzni pri mučení museli na otázku dozorcov, či si svoju prácu robia dobre odpovedať: "Si seňor". Ja na otázku, či film stojí na pozretie, odpovedám rovnako: "Si seňor". 80%. (19.08.2010)

Viděla jsem jen druhou polovinu filmu, takže nevím jak to začalo: pokračovalo to mučením a skončilo pobíháním holých kostnatých zadnic po ulicích Buenos Aires. Pochvalu zaslouží chmurně vykreslená totalita, všudypřítomná tíseň a strach. Hodnotit radši nebudu - absence vztahu k vězněným mi zabránila tenhle neveselý příběh prožívat naplno. A nevím, jestli mám chuť se na to dívat podruhé - se znalostí konce a jen proto, abych zjistila, jestli si k nevzhledným obětem únosu nějaké citové pouto vypěstuju. (25.07.2011)

Argentínska vojenská chunta sa s tým nemaznala a tak nahliadnutie do ich domu hrôzy nie je nijak príjemným zážitkom. Aj som sa filmu obával, nevyžívam sa v hororových scénach, no našťastie to krátko po začiatku prejde skôr do psychologického boja. Medzi väzniteľmi a väzňami a tiež medzi samotnými väzňami. Do samej podstaty odboja film nejde, ani by sa to za ten čas nestihlo. Nakoniec je to aj napínavé a dojímavé, na lepšie tri hviezdy. –––– Ja som ten, kto rozhoduje, či ťa zabijeme alebo pustíme. (13.06.2017)

Pomerne jednotvárne zobrazenie krutých skutočností a diktatúrskych praktík, ktoré boli v Argentíne ešte pred pár rokmi na dennom poriadku. Keďže tieto udalosti sú laickým, nejužnoamerickým divákom pomerne vzdialené, mohla sa táto téma prerozprávať obsiahlejšie a nevziať si na zreteľ len pár politických väzňov, držaných vojenskou políciou v stráženom dome. Že sa niečoho podobného nedočkám mi však vyšumelo z hlavy už po polhodinke, keď začína príbeh poriadne naberať grády a ja som sa uspokojil aj v osudmi kruto týraných odporcov vtedajšieho režimu. Posledná polhodinka, ktorá mala konečne niečo spoločné s originálnym názvom filmu, ma držala v napätí každú sekundu, záver bol úspešne zvládnutý a nechýbalo ani zhrnutie osudov postáv v titulkoch, ktoré mám tak rád. 75%. (23.10.2008)

Velmi zajímavý počin, který chytne a nepustí zejména svým syrovým, dokumentaristickým stylem, až mi to trochu připomělo Let číslo 93. Kamera jen nervózně přihlíží hrůznostem dějícím se před objektivem a nechává na nás jak se s tím poperem. Sympatický je přístup k tématu, kdy nám autoři všechno podávají jakoby nezaujatě, a nenuceně nás tak "vzdělávají". Na tyhle události je vždycky třeba upozorňovat. (27.02.2009)