도마뱀
Love Phobia
Obsahy(1)
Jako malý chlapec Jo-kang (Seung-woo Cho) pozná podivnou dívku ve žluté pláštěnce a zamiluje se na první pohled. Lee Ari (Hye-jeong Kang) je ve škole nová a vypráví se, že patří na jinou planetu; je prokletá a kdokoliv se jí dotkne, tomu se něco zlého stane, proto nosí žlutou pláštěnku a ještěrku, která ji chrání. Všichni ve škole se Ari bojí, kromě Jo-kanga, který její příběhy rád poslouchá a je ochoten cokoli pro ni udělat. Jejich přátelství sílí, když se schovávají před deštěm pod žlutou pláštěnkou, Jo-kang onemocní a Ari nato zmizí. O deset let později se znovu setkávají a zjišťují, že k sobě mají stále blízko, její prokletí však přetrvává... (Denila)
(viac)Recenzie (16)
Málokdy vidím natolik rozpolcený film jako tohle. Z totálního nereálného blafu se děj mění v krásný film a následně zase mutuje zpátky, zase a zase... až to dospěje do stavu, kdy mi přijde, že ani autor nevěděl, co chce vlastně vyjádřit. Chtěl-li jedno, dal bych *, chtěl-li druhé, dal bych *****. Bohužel, jelikož pravdy se v téhle kaši nedobereme, dávám střed. Protože prostě nevím, jak to skončilo. ()
V Domabaemu (=jesterka) je sice prehrsel krasnych a kouzelnych scen, nad kterymi se clovek nutne musi pousmat, ale dohromady pusobily, nebo alespon na me pusobily, jako nesourody slepenec cehosi, co jen pomalu plyne ke konci, do ktereho se uz od druhe ctvrtiny filmu clovek musi propracovavat skrz neotrele emocionalni utoky majici za cil dostat clovek do faze, kdy jen se slzou v oku profnuka cely zbytek. Cinkavy a magicky soundtrack, ktery vazne zboznuju, to bohuzel vsechno jen osklive umocnuje. Moje letosni pravdepodobne nejvetsi filmove zklamani... 4/10 ..Nikdy by me ani nenapadlo, ze me dokaze Kang Hye-jeong stvat tak strasne, jako me stvala tady. ()
Zo začiatku mi to pripomenulo film A Man Who Went to Mars. Znova vidíme pár, ktorý si je súdený od detského veku a v úvode ako deti zažívajú pekné spoločne príhody. Tentokrát mi pripadali aj detskí predstavitelia roztomilí. Potom sa ich cesty rozdelia a dej posunie už do ich dospelosti, keď sa znova stretnú. Zažijú ďalšie pekné chvíle a zase sa rozdelia a tak stále dookola sa stretávajú a rozchádzajú a nikam zmysluplne dej nesmeruje. Až v poslednej tretine sa dozvieme prečo sa ona správala tak divne a neustále od neho utekala. Akotak to dáva jej konaniu logiku, ale mohla to riešiť aj zmysluplnejšie. Tragické finále ma preto tentoraz nechalo chladným. U neho ma zase trochu štvalo to, že bol extrémne naivný. Aj v dospelosti sa správal jak male naivné decko. Kým sa všetko vyjasní, tak film miestami dosť nudí a nemám vôbec chuť si film pozrieť znova, aj keď teoreticky by mohol s poznaním pointy fungovať intenzívnejšie. Pochvalu si zaslúži aspoň pekný soundtrack, ktorý ale často podkresluje scény v ktorých sa nič poriadne nedeje. Takže celkovo to je u má zase len za mierny nadpriemer. Už som videl oveľa lepšie kórejské melodrámy. 6/10. ()
O čakaní a dúfaní v to, že sa raz sny stanú skutočnosťou. Typicky ázijské, pričom je tu všetko, čo má mať poriadna romantika - túžba, nádej, láska ale i strata, bolesť, smútok... Spolu to fungovalo výborne. Len škoda tých pár scénok (hlavne v strede), ktoré svojim zbytočne pomalým tempom trochu na emocionalite ubrali. Tiež niektoré pasáže mi vyzneli trochu naivne, ale to je možno len tým, že to bolo príliš tesne ukotvené k regionálnej tradícii, čomu samozrejme našinec nemôže rozumieť. Na druhú stranu páčilo sa mi, ako sa pri konci vysvetlila ta "divnosť" hlavnej hrdinky. Slušný nadpriemer. 75/100 ()
Je to dosť dobrá romantická dráma. Má vydarený príbeh o dievčati, ktoré prichádza do novej školy a už dlho verí, že jej dotyk prináša nešťastie, čo si už niekoľkokrát overila a tak sa jej ostatní vyhýbajú, ale až na jedného chlapca, ktorému sa zapáči, lenže časom sa ona odsťahuje. Po desiatich rokoch sa mu ozve a keďže ju stále veľmi miluje, vytvoria pár, lenže stále odmieta dotyky a navyše opäť časom odíde. Po rokoch ho znovu vyhľadá, on je stále rovnako zamilovaný, ale už si musí vyjasniť, či vzťah s ňou má skutočne význam a zisťuje nečakané fakty, kvôli ktorým sa pohľad na ich vzťah výrazne mení. So spracovaním som dosť spokojný, ešte úvodná štvrťhodina v detstve pôsobí až na ten jeden nápad s dotykmi len čisto priemerne, potom sa to už vylepší, keďže postavy sú už staršie a ich vzťah sa môže začať vnímať ako plnohodnotný, ale aj tak som sa dlhší čas nevedel zbaviť čiastočne rozporuplných pocitov. Pozerá sa na to celkom dobre, obe postavy sú v spoločných scénach príjemné, lenže tie jej neustále úteky mi vadili, kvôli čomu som ich vzťahu ani moc nefandil, čo je v tomto žánri celkom problém. No v polovici príde jeden perfektný zvrat, ktorý síce nie je šokujúci, ale vôbec som ho nečakal a teraz si ma to už úplne získalo. Celé to získa silný náboj, je tu mnoho výborných scén, chválim zaujímavý prvok s kruhmi v obilí a síce záverečná fáza mohla byť trochu iná, ale aj tak ma táto druhá polovica veľmi bavila a navyše som vďaka tomu zvratu spätne ocenil aj prvú, takže aj ako celok to vo mne zanechalo veľmi dobrý pocit. Veľmi spokojný som aj s jednotlivými žánrami, romantika je veľmi príjemná, dráma hlavne v druhej polovici funguje naplno a poteší aj pár úsmevných scén, hlavne spočiatku. Herecké obsadenie je výborné, tradične skvelá Kang Hye-Jung, síce tentoraz pôsobí trochu vyspelejšie, než obvykle, čo ale samozrejme nie je zápor, k tomu môj obľúbenec Cho Seung-Woo, ktorý je opäť ten správny sympaťák, takže vytvorili skvelé hlavné duo, ale bavilo ma aj tých pár vedľajších postáv, hlavne mladíkov otec. S réžiou a technickou stránkou som nadmieru spokojný, príjemný vizuál, fungujú aj emócie, tu si nemám na čo sťažovať. Takže aj keď som ešte v polovici filmu nebol až tak moc spokojný, celkovo môžem len chváliť, veľmi príjemná romantická dráma, ktorú si určite ešte pozriem. 79% ()
Reklama