Muzika

U mňa Muzika asi nezabrnkala na tú správnu strunku... Problém môjho nízkeho hodnotenia bude aj v tom, že ani jedna postava mi nebola sympatická natoľko, aby som sa s ňou dokázala stotožniť. To je jeden z dôvodov, prečo som sa často nudila, či skôr len tak plávala po prúde filmu, ktorý si ku mne nevytvoril vzťah... Ale inak nemôžem povedať, že by to vo svetle súčasnej slovenskej (ba i českej) tvorby bol zlý film. Práve naopak. Jeho čiernohumorná poetika čias, keď bez ohľadu na veľkosť vášho bydliska akoby tam "skapal pes" je veľmi podmanivá a atmosférická (či aj autentická, to neviem, bola som vtedy ešte dieťa). No nech sa dívam sprava, zľava, Muzika mi nič významné nepriniesla. Životné pravdy, ktoré obsahuje a satiricky prezentuje, múdri ľudia už dávno poznajú a tí hlúpi ich aj tak nikdy nepochopia :-) (01.03.2009)

4 a 1/2*, ale keďže som sa konečne mohol doslova vytešiť z príjemných pocitov pri sledovaní slovenského filmu, tak to zaokrúhľujem hore... Film je plný skvelých dialógov v podaní výborne vybraných hercov, pričom ich herecké výkony sú nadmieru uspokojivé. Ľubo Kostelný vyčnieva nad všetkými, ale potešil ma aj mladý Geišberg, či Táňa Pauhofová. Scenár je síce dosť jednoduchý, ale vôbec nie zlý. Takže na záver už len dodám, že už bol najvyšší čas na to, aby sa nejaký slovenský film priblížil kvalitám Záhrady. (05.06.2008)

Čo k tomu dodať? asi len huraáa... Slovensko má talent, vlastne film (novodobý samozrejme)... Veľmi milé prekvapenie čo do prevedenia, atmosféry, hereckého prejavu... v celku nechápem, prečo to nieje "tlačené" širšej verejnosti?! Každodenné strasti reálneho života v snímku, ktorý neodsudzuje, taktiež sa na nič nehrá proste len hrá... 8/10 (17.02.2009)

A predsa len sa aj u nás točia dobré filmy, ktoré dokážu udržať moju pozornosť od začiatku až do konca. Ja som si osobne film užil, má skvelé momentky, pár dobrých hlášok a súčasne aj zaujímavé postavy. Nechcem tvrdiť, že všetky sú dobre spracované, no napriek tomu si myslím, že Muzika je jeden z najlepších slovenských filmov posledných rokov. Dobre sa naň pozerá, má švih a vtip a aj veľa zapamätateľných momentov. (18.11.2015)

jeden naozaj jasný a viditeľný krok svedčiaci o vzmáhaní sa slovenskej filmografie - ak to hodnotíme ako divácky film, teda počin, ktorý má slovenského diváka pritiahnuť do kina na domácu produkciu, a navyše neporovnávame s Pišťánkovou predlohou, ktorej je síce verný, no výber niektorých postáv a ich obsadenia to posúva niekde inde, musím vysloviť nesmiernu radosť, pretože ak už Polčas rozpadu dokázal naplniť kinosály celkom potešujúco, Muzika, ak bude mať dobrú reklamu, by Polčas mohla (a podľa spravodlivosti aj mala) predbehnúť; scenár pána Ondreja Šulaja je plný výborného humoru a výborných obrazov, vyhýba sa nemotorným replikám a scenáristickým klišé, čomu sa bohužiaľ nevyhli ďalšie slovenské počiny súčasnosti (Démoni a Návrat bocianov), aj herecké výkony sú veľmi dobré, uveriteľné, herci svoje postavy a žáner pochopili a pod taktovkou Juraja Nvotu predvádzajú konečne prijateľné a vysoko pozerateľné filmové herectvo, obzvlášť Marek Geišberg so svojim otcom a Jan Budař excelujú, Kostelný je tradične skvelý - ale jeho ja mám ako herca nesmierne rád, bol som po premietaní spokojný, i keď človek by možno nemal až tak veľa premýšľať a uspokojiť sa s príjemným pocitom, pretože napríklad mu začne vŕtať v hlave, že na dobu, v ktorej sa predloha a teda aj film odohrávajú (80. roky) sa tam vyskytuje niekoľko nejasností (bokombrady, kantáta, príliš prísne kontroly); nič na tom, že sa jedná asi o najlepší slovenský film po roku 2000 aký som videl; (02.03.2008)