Haze

Vždy mi je ľúto, keď svojím sposob geniálny film posielam do pod/priemeru, ale nemám chuť sa pretvárovať, že ma to bavilo. Polovicu som len tŕpel a sledoval, kedy to skončí, dalšiu som s otvorenými ústami. Dakedy ani nechápem, jak je to možné, že z Japonci s fakt nepríjemného filmu zrobia romantickú romancu..a ten záver? Dosť slabý na taký film.(2,5*)EDIT:25.2.2015 70% (15.10.2013)

Ak trpíte klaustrofóbiou, vyhnite sa tomuto filmu oblúkom. Praktický celý "príbeh" /našťastie ide o krátkometrážny film/ sa totiž odohráva v akejsi temnej šachte, plnej desivých zvukov a výjavov, ktoré môžu byť skutočnosťou, ale rovnako tak halucináciou protagonistu. Temný, bezvýchodiskový feeling spolu s premisou človeku nemôže nepripomenúť Kocku, hoci Tsukamoto predsa len ide na "vec" trochu inak, minimalisticky - a v konečnom dôsledku introspektívnejšie. Záver filmu je prekvapivý, ale nemožno ho nazvať čistokrvnou pointou, pretože namiesto vysvetlenia iba rozširuje možnosti interpretácie. Výber je na divákovi. Vizuálna stránka a nadupaná, hoci striedmo použitá hudba umocňuje zážitok z tejto exkurzie v pekle takmer na úroveň "tripu". P.S. Pre znásobenie zážitku odporúčam pozerať v hlbokej noci, v hodne tesnom spacáku a so slúchadlami. (13.02.2007)

Zvuky a závěrečných 5 minut - to jsou výrazné klady filmu, ze kterých se vám minimálně naježí vlasy. Všechno ostatní jsem ale bohužel přes tu tmu neviděl, tudíž jsem ani nepobral pointu a to nepočítám prapodivný dialog mezi mužem a ženou uprostřed toho temna. Každopádně svoji hororovou sílu to nepochybně má, vo tom žádná. 40% (12.10.2010)

Moderní forma trýznivého inferna, vyznačující se nebývalou naturalističností, porcí napětí, utrpení a soucítění zároveň. Hlavní symptomy vyskytující se během sledování: zrychlené dýchání a vyšší tepová frekvence, kousání nehtů, nezvyklé obličejové grimasy a pocuchání už tak křehkých nervů. 85% (31.10.2009)

Nie je ľahké byť Cukamotových hrdinom. Hlavne ak tým hrdinom je sám Cukamoto. Haze je príbeh manželstva.. ktoré predstavuje " asi" emočné bludisko. Výrazná subjektivizácia konotácií nám síce môže poslúžiť k vlastnej interpretácií diela, ale na konci( kedy sa dostávame do realistickejšej roviny) sa to akosi významovo rozpadá. Je bludisko metaforou na vnútorný svet, ktorý je stiesnený a utláčaný práve vzťahom? Sú končatiny milenci, ktorých zničila nenávisť Cukamotovho bludiska? Je bodnutá žena v kuchyni dôsledok jeho vnútornej nenávisti? Sú spomienky pre vzťah dvojice relevantné? Je to hra s divákom a s formou. To ide Cukamotovi najlepšie. Ale aj tak to nie je vyslovene film z ktorého by som padal na zadok. Nie že by väčšina jeho filmov taká bola. Len osvedčené prvky vzbudzujúce nepríjemné pocity, sú pre mňa už akosi nezaujímavé. Tetsuo a Snake of June neprekonaný. (12.11.2017)