Nepolapitelný Jan

Gruzínska produkcia si pre účely protinacistickej agitácie počas vojny vybrala prostredie českého protektorátu a príbeh niekoľkých českých (skrytých) bojovníkov proti nacizmu v ich krajine. Námet možno dobrý, ale úroveň spracovania biedna. Široké bulváry sú bez akýchkoľvek áut, ľudí či iných dopravných prostriedkov. Celé je to naivné, (typicky rusky) uspievané a idealistické. (17.06.2022)

Už mnohokrát som sa zmienil o skutočnostiach, ako si náš národ vážil a uctieval v minulosti, ale aj v prítomnosti svojich národných hrdinov. Nepochopil som prečo o Janovi Smudekovi nebol natočený film v čase komunizmu a vôbec nechápem, prečo nebol spracovaný ani po nežnej. Sovieti takéto proti vojnové filmy museli točiť v období, kedy filmové štúdia boli vysťahované z frontovej zóny niekam za Ural a museli svoj národ motivovať v boji proti nacizmu. A tak vznikol tento film v roku 1943 (neskôr aj druhá verzia s atentátom na Heydricha v roku 1965). Jan Smudek bol hrdinom domáceho protifašistického odboja za protektorátu. Keď bola v máji 1938 vyhlásená mobilizácia nastúpil aj napriek odkladu 23.5.1938 dobrovoľne na vojenskú službu u náhradnej roty 1. pp (pešieho pluku) Majstra Jána Husa, tu sa poriadne ani nezohrial a 27.5.1938 bol prepustený do zálohy. Za protektorátu sa orientovali na krádeže zbraní od Nemcov zo striedavým úspechom. Domažlickí junáci mali spojenie na formujúcu sa Obranu národa a pražskú YMCU. Jan Smudek, kde sa pohyboval ostávali za nim mŕtvi Nemci. Podarilo sa mu dostať až do Prahy, kde vedenie odboja rozhodlo, že ako najhľadanejšia osoba v protektoráte musí ísť mimo preč. Nasledoval útek cez Slovenský štát až do južného Francúzska. Tu vstúpil do československej zahraničnej armády (15.5.1940) a bojoval u 5. roty 2. práporu 1.pp a zúčastnil sa ústupových bojov. A keďže úprk z Dunkirku nestihol musel z Francúzska utekať cez Alžírsko do Británie. Konečne 4.3.1941 sa vylodil v Liverpoolu. Tu bol zaradený k 2. rote 1. pešieho práporu 1. československej zmiešanej a neskôr samostatnej brigády. Od 13.12.1941 bol preradený k RAF kde pod menom Karel Dobek slúžil v československej letke 68. nočnej stíhacej perute RAF. Do Československa sa vrátil 21.8.1945 a bol považovaný za žijúcu legendu. Plánovalo sa natočenie filmu. K 8.11.1945 bol demobilizovaný a ako bývalý zahraničný západný vojak a ešte k tomu s Angličankou manželkou to už ďalej vôbec nemal jednoduché. Ak mám byť úprimný tak som od filmu ale aj od výpočtu hrdinských činov očakával ďaleko viac a už vôbec som nepochopil prečo to točili Sovieti v roku 1942 a kto im odovzdal pramene z protektorátu). (12.10.2020)