Pokoj v duši

Až neuveriteľne katastrofálny scenár, udalosti pozliepané bez ladu a skladu. V polovici trvania filmu sa iba pije a v druhej polovici sa nalieva a na konci sa to fatálne „vyrieši“. To je všetko, zábery prírody to nevytrhnú, na to existujú prírodopisné filmy. Jedna hviezda len za dobrú pesničku Jany Kirschner. (02.04.2013)

Ťažký život a ľudia, ktorí si nevedia poradiť s problémami a stratili iskru v živote, len sa motajú, nechcú svoj život riešiť alebo ho riešia len jednoducho a majú prázdno v živote a potom to končí ako na konci tohto filmu. Herecké výkony však podľa mňa občas amatérske. Scenár veľmi slabý a film sa skôr tiahne, vlastne ukáže, len zapadákov a zvrátenosť pováh ľudí a namiesto normálneho riešenia to skončí tak, ako môže urobiť len slaboch, ktorý by akoby toto nikdy nečakal a myslel si, že príde do raja. No ale pekne to ukázalo, že po časoch socializmu, kedy ľudia reptali na režim a vyhovárali sa na to, že nie sú slobodní a že ich drží v reťaziach, teraz namiesto slobodného života sa zdržiavajú tam, kde ich nič nečaká, reptajú na to, že už práce niet, že sa musia starať sami o seba a mnohí to nezvládajú a dokonca si ničia aj vzájomné vzťahy. Tento film bol skôr marketingovo nafúknutý, čakal som krásny film z Horehronia, z prírody, život na Slovensku a psychologický film o zmysle života, o duši, o krásach života, dokonca tomu spravili krásnu pieseň, ale obsah bolo jedno veľké nič, skôr mi prišiel občas až veľmi negatívne zveličený. Takýto film by som bol čakal v časoch natáčania Nevery po slovensky, Sváka Ragana ako kontrast ku vtedajšej dobe, lenže vtedy by to ideologicky neprešlo a toto možno len vyplnilo historickú medzeru vrátením sa v čase, aj keď sa to v tom čase už neodohráva. (09.06.2012)

"Víte, co je strašné. Tu, v srdci, jsem úplně prázdný …" Návraty jsou vždy nesmírně těžké, nevstoupíš dvakrát do stejné řeky. Počáteční fanfarónská euforie, kdy je hlavní hrdina přesvědčen o tom, jak bude nadšeně vítán a oslavován po návratu z vězení, se mění v hluboké rozčarování. Ani pomocná ruka přátel nedokáže Tónovi pomoci v tom, aby prošel očistcem, aby se ctí obstál ve střetu s novou realitou. Na pozadí nádherné, snově lyricky nasnímané, slovenské přírody rozehrává Vladimír Balko jednoduchý, čistý, ale o to působivější, příběh o přátelství, lásce, obyčejných lidských hodnotách a nemožnosti návratu. (Challenge Tour - duben 2015) (08.04.2015)

Súčasné témy, menej súčasný, ale vhodný filmový výraz a to najtradičnejšie slovenské prostredie nie sú zlou kombináciou pre moderný film resuscitovanej národnej kinematografie. Trochu vášne a dynamiky ako aj menej chľastu a nadávok by tomu výrazne pomohlo, ale výsledok je o hodne výstižnejší, kvalitnejší a prirodzenejší než všetky tie mondénne a malomeštiacke „bratislavské“ filmy a seriály. Tézy o chľaste, kamarátstve, prázdnote a priepastných rozdieloch v kvalite existencie vo vidieckych regiónoch a živote na hranici s divou prírodou môžu niekomu pripadať ako klišé - a do istej miery aj skutočne iba potvrdzujú existujúce stereotypy - ale v porovnaní s umelosťou či sterilitou tej „mestskej“ časti nových filmov mi prídu ako zjav... . . . a došlo aj k emocionálnemu efektu. Nie kvôli koncu hlavného hrdinu, ale kvôli tomu, čo mu predchádzalo, mi po skončení POKOJA V DUŠI do duše vtiahol nepokoj. Čo si počať s tou prázdnotou, keď nepomáhajú kamaráti, alkohol ani láska? Musel som vyjsť von, do májovej noci, utiecť do polí...---- ... Bol presne taký víkendový večer, aký kedysi znamenal absolútno, nabitý očakávaním a túžobný... avšak všetky mladícke lákadlá piatkovej noci na malomeste už boli pasé, javili sa ako prázdnota. Vysedávanie v bare, tľachy a sila komunity, skupinová radosť a pubertálne energické nadšenie, šanca, že s neznámou kráskou či známou láskou príde veľký cit, to všetko stratilo kúzlo nepoznaného, pominulo v dospievaní ostatných, alebo sa rozplynulo v dezilúzií, či stratilo v obmedzeniach veku, vzťahu či poznania. Nádhera teplej noci akoby nemala dušu, výzvy sa ma netýkali, pokoj bol znepokojivý. Okúzlenie vyprchalo, naplnenie chýbalo. Alkohol ani najrozličnejšie opojenia ho už nedokázali zastúpiť, aj ony zovšedneli. Neboli už zázrakmi v nočnej jazde mestom či krajinou, iba mechanickým zabúdaním uzavretým kdesi medzi štyrmi stenami. ... ---- Napokon, keď už som sa nabažil prechádzky, ľútosti a melanchólie, vďačne zisťujúci, že okúzlenie ešte nepominulo, kamaráti, ženy a chľast ma znovu definitívne vrhli do života... Nepokoj z duše nezmizol, ale na chvíľu sa naň zabudlo... (12.05.2012)

Celkom príjemná oddychovka ktorá ale postrádala záverečnú gradáciu deja. Film však stojí za pozretie už len preto, že je slovenský a že priblíži divákovi stredoslovenské reálie, každodenný život a pomery. V podstate užívatelia T2 a Nunka to vo svojich komentároch zhrnuli presne tak, ako som to mal na mysli aj ja.. (15.07.2010)