Soul at Peace
Réžia:
Vladimír BalkoScenár:
Jiří KřižanKamera:
Martin ŠtrbaHudba:
Michał LorencHrajú:
Attila Mokos, Roman Luknár, Helena Krajčiová, Robert Więckiewicz, Jan Vondráček, Viera Topinková, Ľubomír Paulovič, Ľubo Roman, Jaromír Hanzlík (viac)Obsahy(1)
Tóno Pánik (Attila Mokos) vychádza z väzenia. Po piatich rokoch sa konečne slobodne nadýchne. Radostné zvítanie sa s kamarátmi naznačuje, že sa preňho začína nový život. Napriek tomu, že manželka Mária (Helena Krajčiová) ho pred bránami väznice nečaká, Tóno sa teší, že sa vracia domov, do rodnej obce Čierny Hron. Už cestou autom v ňom dôverne známe miesta vyvolávajú spomienky na spoločné zážitky s kamarátmi z detstva Petrom (Robert Więckiewicz) a Marekom (Jan Vondráček), údolie, v ktorom žije, je rovnako prívetivé, ako keď odchádzal. Má svoj domov rád. Hneď ako sa Tóno objaví v obci, nastávajú problémy. Miestny policajt Rovniak (Jevgenij Libezňuk) ho legitimuje, chlapi v krčme sa vyhýbajú priamemu pohľadu do očí. Tóno je predsa zlodej, sedel v base za krádeže dreva, treba byť obozretný. Čo na tom, že aj iní majú na rováši, sedel iba Tóno. A niekto ho udal. Tóno dodnes nevie kto. Ako býva zvykom, najlepším prostriedkom na prelomenie ľadov je štamperlík na privítanie. Tóno platí rundu a hneď má plno známych. Nič sa za tých päť rokov nezmenilo. Tóno prichádza domov, kde ho víta jeho žena Mária a dlhoročný kamarát Štefan (Roman Luknár), miestny podnikateľ. Mária by chcela Tónovi toho toľko povedať, aj malý Miško sa na tatinka teší. Tóno však dá prednosť Štefanovi. Spoločne bilancujú až do noci. Štefan ponúka Tónovi možnosť zarobiť si. A keďže oboch mužov spája nielen priateľstvo, ale aj spoločná kriminálna minulosť, je jasné, že sa Tóno bude musieť rozhodnúť – vráti sa ku krádežiam dreva alebo skutočne začne nový život? Tóno cíti voči Štefanovi dlh, veď postaral sa o jeho rodinu, kým bol vo väzení, postavil mu dom, pretože si Tóno odsedel trest aj za Štefana. Bude to ťažké rozhodovanie. To, že sa z väzenia vrátil iný Tóno, než ten, ktorý doňho odchádzal, vie iba jeho žena. Mária sa snaží poskytnúť svojmu mužovi útechu. Tešila sa naňho a stále ho miluje. Napriek tomu sa medzi ňou a Tónom otvára čoraz väčšia priepasť vzájomného odcudzenia. Tóno sa pokúša nájsť si prácu. V lese ani na píle ho však nechcú, veď kto by zamestnal zlodeja? Napriek opakovaným Štefanovým návrhom sa Tóno bráni tomu, aby sa vrátil k starému spôsobu života – ku krádežiam. A tak stráca aj Štefana. Priatelia z detstva – podnikateľ Peter a farár Marek sa snažia Tónovi všemožne pomôcť, majú však svoje vlastné trápenia a problémy mužov po štyridsiatke a sami hľadajú cestu, ako sa vyrovnať s tým, že ich predstavy o živote narážajú na tvrdú realitu. Tóno sa cíti sám a zúfalo hľadá východisko. Šancu má nakoniec ako jediný dá majiteľ miestnej železnice, strojvodca Smejkal (Jaromír Hanzlík), ktorý ako jeden z mála netrpí predsudkami... (TV JOJ)
(viac)Recenzie (197)
Křižan tyhle pseudowesterny uměl vždycky, silné a mužské charaktery mu také nikdy nedělali problém. Slovenské hory Jana Kirschner a kvalitní obsazení dávají dohromady fungující pozadí, scénář se stará o zájem i zábavu diváka. Jen Balko je asi spíš dokumentarista, než režisér. Film se potací mezi televizním "lookem" a epickými přelety, občas je vyprávěno až příliš polopaticky, občas se to nechá utéct do ztracena a občas jakoby z filmu vymizel drive, který povětšinu času má. Rozhodně takovýchto filmů od bratrů ze Slovenska nechodí příliš, takže lokální povinnost. Na druhou stranu v evropském rybníčku jen lepší průměr. V base poznáte, že se nedá nikomu věřit, mimo basu si to ověříte, ale život bez důvěry není, tak musíte hledat... 70% ()
Ťažký život a ľudia, ktorí si nevedia poradiť s problémami a stratili iskru v živote, len sa motajú, nechcú svoj život riešiť alebo ho riešia len jednoducho a majú prázdno v živote a potom to končí ako na konci tohto filmu. Herecké výkony však podľa mňa občas amatérske. Scenár veľmi slabý a film sa skôr tiahne, vlastne ukáže, len zapadákov a zvrátenosť pováh ľudí a namiesto normálneho riešenia to skončí tak, ako môže urobiť len slaboch, ktorý by akoby toto nikdy nečakal a myslel si, že príde do raja. No ale pekne to ukázalo, že po časoch socializmu, kedy ľudia reptali na režim a vyhovárali sa na to, že nie sú slobodní a že ich drží v reťaziach, teraz namiesto slobodného života sa zdržiavajú tam, kde ich nič nečaká, reptajú na to, že už práce niet, že sa musia starať sami o seba a mnohí to nezvládajú a dokonca si ničia aj vzájomné vzťahy. Tento film bol skôr marketingovo nafúknutý, čakal som krásny film z Horehronia, z prírody, život na Slovensku a psychologický film o zmysle života, o duši, o krásach života, dokonca tomu spravili krásnu pieseň, ale obsah bolo jedno veľké nič, skôr mi prišiel občas až veľmi negatívne zveličený. Takýto film by som bol čakal v časoch natáčania Nevery po slovensky, Sváka Ragana ako kontrast ku vtedajšej dobe, lenže vtedy by to ideologicky neprešlo a toto možno len vyplnilo historickú medzeru vrátením sa v čase, aj keď sa to v tom čase už neodohráva. ()
Prečo, prečo, prečo??? Prečo je niekto schopný na Slovensku natočiť takýto film a ešte ho poslať do sveta? Prečo? Prečo sa má svet pozerať na to, ako chlasceme, bojujeme s cigánmi, nadávame a kradneme (bicykle, drevo, duše, srdcia)? Už úvodná scéna, keď Tono, Marek a Peter štia (požičiam si slovník scenáristu) je trápna. Zbytočná. Podobne ako scéna so zrazením detí na chodníku, podobne ako všetky scény v krčme! PREČO SA MÍŇAJÚ PENIAZE NA FILMY, KTORÉ MAJÚ BOLIEŤ, ALE BOLIA LEN TÝM, AKO SÚ SPRACOVANÉ A NIE TÝM, O ČOM SÚ?! Tak som sa tešil, že až...až Jankina pieseň na záver je z iného sveta ! Z toho, ktorý poznám ja a v ktorom sa celý film odohráva. Slovensko je najkrajšie !!! ()
POKOJ V DUŠI: výborná kamera snímajúca krásne slovenské prostredie, nadštandardné herecké výkony, reálny, ľudský námet, dostatočné vykreslenie hlavných postáv, humor, reklama na cigarety, priestor na zamyslenie, dôraz na morálne otázky (okrem iného aj menšinové), reklama na rádio, smútok, pohladenie po duši, úsmev, gradácia s obľúbeným druhom záveru .. jedným výrazom - príjemné prekvapenie. .. "Čo si slepý? Ty k.k.t!" :))) ()
Ak si zhrnieme, čo všetko na Slovensku za posledných dvadsať rokov vzniklo, tak musím uznať, že Pokoj v duši patrí medzi tie lepšie kúsky. Nie žeby bol tento film sám o sebe nejakou bombou, ale aspoň som po dlhom čase sledoval uveriteľný príbeh, hoci opäť pesimistický. Musím pochváliť dobré obsadenie a exteriéry, ale hlavne DIALÓGY, ktoré sú našou najväčšou a najčastejšou slabinou. Konečne sa dali počúvať, sú uveriteľné a nebolo mi z nich trápne. V každom novom slovenskom filme som pochválil hudbu a tu mi rovnako urobila radosť. Rád si to pozriem ešte raz a aj preto sa prikláňam k štyrom hviezdičkám. 70%. ()
Reklama