Pokoj v duši

Súčasné témy, menej súčasný, ale vhodný filmový výraz a to najtradičnejšie slovenské prostredie nie sú zlou kombináciou pre moderný film resuscitovanej národnej kinematografie. Trochu vášne a dynamiky ako aj menej chľastu a nadávok by tomu výrazne pomohlo, ale výsledok je o hodne výstižnejší, kvalitnejší a prirodzenejší než všetky tie mondénne a malomeštiacke „bratislavské“ filmy a seriály. Tézy o chľaste, kamarátstve, prázdnote a priepastných rozdieloch v kvalite existencie vo vidieckych regiónoch a živote na hranici s divou prírodou môžu niekomu pripadať ako klišé - a do istej miery aj skutočne iba potvrdzujú existujúce stereotypy - ale v porovnaní s umelosťou či sterilitou tej „mestskej“ časti nových filmov mi prídu ako zjav... . . . a došlo aj k emocionálnemu efektu. Nie kvôli koncu hlavného hrdinu, ale kvôli tomu, čo mu predchádzalo, mi po skončení POKOJA V DUŠI do duše vtiahol nepokoj. Čo si počať s tou prázdnotou, keď nepomáhajú kamaráti, alkohol ani láska? Musel som vyjsť von, do májovej noci, utiecť do polí...---- ... Bol presne taký víkendový večer, aký kedysi znamenal absolútno, nabitý očakávaním a túžobný... avšak všetky mladícke lákadlá piatkovej noci na malomeste už boli pasé, javili sa ako prázdnota. Vysedávanie v bare, tľachy a sila komunity, skupinová radosť a pubertálne energické nadšenie, šanca, že s neznámou kráskou či známou láskou príde veľký cit, to všetko stratilo kúzlo nepoznaného, pominulo v dospievaní ostatných, alebo sa rozplynulo v dezilúzií, či stratilo v obmedzeniach veku, vzťahu či poznania. Nádhera teplej noci akoby nemala dušu, výzvy sa ma netýkali, pokoj bol znepokojivý. Okúzlenie vyprchalo, naplnenie chýbalo. Alkohol ani najrozličnejšie opojenia ho už nedokázali zastúpiť, aj ony zovšedneli. Neboli už zázrakmi v nočnej jazde mestom či krajinou, iba mechanickým zabúdaním uzavretým kdesi medzi štyrmi stenami. ... ---- Napokon, keď už som sa nabažil prechádzky, ľútosti a melanchólie, vďačne zisťujúci, že okúzlenie ešte nepominulo, kamaráti, ženy a chľast ma znovu definitívne vrhli do života... Nepokoj z duše nezmizol, ale na chvíľu sa naň zabudlo... (12.05.2012)

Ak si zhrnieme, čo všetko na Slovensku za posledných dvadsať rokov vzniklo, tak musím uznať, že Pokoj v duši patrí medzi tie lepšie kúsky. Nie žeby bol tento film sám o sebe nejakou bombou, ale aspoň som po dlhom čase sledoval uveriteľný príbeh, hoci opäť pesimistický. Musím pochváliť dobré obsadenie a exteriéry, ale hlavne DIALÓGY, ktoré sú našou najväčšou a najčastejšou slabinou. Konečne sa dali počúvať, sú uveriteľné a nebolo mi z nich trápne. V každom novom slovenskom filme som pochválil hudbu a tu mi rovnako urobila radosť. Rád si to pozriem ešte raz a aj preto sa prikláňam k štyrom hviezdičkám. 70%. (04.11.2010)

Malomeštiaci z Forzy si povedali, že aj oni majú na to, aby urobili hraný film. Veru na to majú! Ale len peniaze. Tam to končí. Nepomôže ani Jana Kirschner, ani Martin Štrba, ani Křižan. Balko to dofušoval za všetkých. V päťdesiatke si hodil okolo krku šál, prečítal si Eisensteina a ide sa na to! Hraný film tras sa! Cieľ bol však splnený. Meštiacke publikum sa dojalo nad krásami Horehronia, nad tragickým osudom "pravého chlapa" (Nikto síce nepochopil, prečo nakoniec spáchal sebevraždu, ale to je jedno.) Do kín prišla generácia, ktorá naposledy videla strieborné plátno pred tridsiatimi rokmi. Niekde v sedemdesiatych rokoch zamrzla aj poetika tohto filmu. To je aj dôvod prečo je tento machistický blud obľúbenejší medzi pospolitým ľudom ako napríklad extravagantná Báthory (Jožo Nižnanský to lepšie napísal!). Ak chce niekto tvrdiť, že takto sa žije na dedine, nech si pozrie radšej Liovej Dom. Pokoj v duši je len meštiacky gýč a kolonizátorská predstava o "drsnej" dedine. (24.05.2012)

Nebudem tu vytýkať klasické problémy slovenských filmov ako klišé a pod. koniec koncov boli hodně zminimalizované. Námet dobrý,výber hercov a podanie dobré, dej bol velmi vhodne kombinovaný s panoramatickými zábermi na krásnu slovenskú prírodu. Dá sa teda povedať že môžem byť spokojný ale vôbec by som sa nesťažoval ak by tvorcovia pridali ešte pár minút. Pokoj v duši je také nedochôdča, niečo ako nedomalovaný obraz. Nebudem nadsadzovať len pre domáci pôvod. Slovenský štandart ktorý si za vyššie uvedené dôvody zaslúži 3 hviezdy. (18.01.2010)

Slovenské filmy mě nikdy moc nebraly,tenhle docela ušel 70 %............ ...........................Tvorcovia tohto filmu môžu za komerčný úspech v prvom rade ďakovať Jane Kirschner a jej pesničke"Pokoj v duši". ...............................tomuhle nerozumím nebo´t ve filmu písnička nezazněla..... (18.07.2009)