Ahobsal insaeng

Přátelství, Opora, Spravedlnost, Smutek - Děti se do svých rolí naprosto vžily a splynuly s nimi v jeden pramen. Takové emoce u jediného filmu, jsem již dlouho neměl, hlavně konec je krásný a i když může někdo podotknou, že jsou zde Korejské filmy nadhodnocené, tak já si přesto nemůžu pomoci, ten pocit přátelství a laskavosti, které zahrál Seok Kim byl nádherný. 90 % (11.09.2009)

Tradične dobrý kórejský zástupca prináša film zo školského prostredia. Prvé lásky, hádky, prvé sklamania a bitky o miesto kapitána - najsilnejšieho chlapca. 100 kilového "šči chuja" vážne ťažko poraziť...Na deti dozerajú rodičia a tvrdý učiteľ, ktorý používa svojské metódy trestu. Kopance, facky i údery palicou po hlave. Celý čas som mal pocit, že viem kam dejová linka "jednooká mama a syn" smeruje, no nakoniec mi záver až tak nesadol. Vrcholom je záverečná reč spolužiačky, ktorá by mala dojímať, no mňa rozosmiala. Všimol som si toho u viacerých kórejských filmoch. Nevedia kedy je dojímania a sĺz dosť a naťahujú to často za hranicu a výsledok je potom trápny alebo doslova smiešny ako tu. Záber na plačúce a sediace deti, vrátane 80-kilovej mastnej bandasky ma vážne pobavil. Problém je, že tvorcovia to takto určite nezamýšľali. Váhal som, no nakoniec dávam slabšie štyri. Záver nič moc, ale inak to je celkom slušné. 70%. (22.06.2012)

Neuveriteľné, koľko postáv ma v tomto filme sralo! Malú Jang Woo-rim by som miesto čistenia topánky od hovna do toho potoka kopol, matke by som tú paličku zlomil a vrazil do druhého oka a učiteľovi by som do drinku nasypal rohypnol a v spánku mu odrezal gule! Tak a mám to konečne zo seba vonku! Malý Baek Yeo-min bol pre mňa zosobnením spravodlivosti a ducha kung- fu a neustále som mu držal palce! Kto vie, aké by to bolo, keby natočili druhú časť, povedzme po dvadsiatich rokoch? (12.07.2012)

Je to celkom dobrá dráma. Má pomerne dobrý príbeh o deväťročnom chlapcovi, ktorý v menšom mestečku navštevuje tretiu triedu základnej školy, má tu priateľov a kvôli fyzickým schopnostiam aj rešpekt, ale v skutočnosti je to predsa len zložitejší človek, ktorý kvôli rôznym problémom musel dospieť skôr, než chcel a navyše celú pokojnú atmosféru naruší príchod namysleného mestského dievčaťa, ktoré sa chlapcovi okamžite zapáči. So spracovaním som dosť spokojný, na prvý pohľad sa to síce možno tvári, ako romantický film, len z detského pohľadu, ale ním ani až tak moc nie je a nakoniec je to len dobre. Ale určite nie preto, že by práve toto bolo nezvládnuté, ale celkový dej tu tvorí množstvo viac alebo menej výrazných menších línií a viaceré z nich mi prišli zaujímavejšie. Takže v tomto filme ani nejde o nejakú výraznejšiu gradáciu, ale hlavne zobrazuje pomerne realistický život detí, ktoré sú plnohodnotnými postavami, takže mentálne ani moc nezaostávajú za staršími. Dobre zvládnutá je celá tá realistická dedinská atmosféra, páči sa mi fungovanie v školskom prostredí, zaujímavé vzťahy medzi jednotlivými postavami, obzvlášť nepriateľstvo medzi dedinským a mestským dievčaťom, chlapcove problémy, prakticky na všetko sa pozerá viac než dobre. Len tá línia s milostnými listami mohla dostať viac priestoru, kvôli tomu mi prišla trochu nadbytočná. Herecké obsadenie je bez problémov, dobre zvládnuté, či už charakterovo, ale aj herecky sú detské a aj dospelé postavy, ale najviac si ma získali práve obe dievčatá. Réžia a technická stránka sú slušným štandardom, len mohli trochu obmedziť tie uplakané scény, aj tak podľa mňa moc nefungovali a občas to aj niektoré postavy degradovalo. When i turned nine je taký menší príjemný film o deťoch bez nejakého výraznejšieho záporu, takže sa určite oplatí pozrieť. 75% (03.04.2013)

Romantická melodoráma, ktorej hlavným aktérom je 9-ročný chlapec? Áno! Je to kvalitné? Áno! A ešte ako!!! Ďaľší z kórejských filmov, ktorý svojou ľahkosťou a uprímnosťou pohladia pri srdci a naplnia vás miestami krásnymi, miestami smutnými, ale hlavne skutočnými pocitmi, ktoré vo vás budú ešte dlho rezonovať po "nezvyčajnom" závere... :-) (02.01.2005)