Desirée

Lepšie spracovanú postavu Napoleona Bonaparta, ako v prevedení Marlona Branda, som ešte nevidel. Uhrančivý pohľad, postoj, chôdza, gestikulácia, pán herec si dal záležať, to je skoro na Oscara. Je dobré, že vznikol takýto film, ktorý je asi jediný svojho druhu venovaný okrajovej osobe, ktorá ale vo víre udalostí zažila toho veľa. Jean Simmons bola dobrou voľbou, film je poňatý romanticky a taká skutočne aj Desirée podľa mnohých dokumentov voči Napoleonovi bola. Bernadotte bol tiež vhodne vybraný zjavom, jeho slovné prieky s Napoleonom sa nezdajú ale veľmi pravdepodobné predovšetkým z čias revolúcie, čo je na škodu scenára. A pre užívateľa MIMIC: Nehraj sa tu na historika (považuješ sa len za historika umenia, teda sa vyjadruj radšej k obrazom), označiť Bernadotteho a jeho ženu za fašistov môže len poloblázon alebo analfabet. Ďalšiemu užívateľovi Andertonovi chýbajú vo filme o Napoleonovi bojové scény, pritom asi zabudol prečítať názov filmu. Nejak sa tu pomaly prestávajú v skutočnosti komentovať filmy a pár jedincov predtým, než sem pridá ten svoj „komentár“, si ho ani neprečíta, intelektuálne sa tu vyzvracia a niektorí neváhajú sem vložiť názor, hoci sami tvrdia, že film ani nepozreli do konca. (26.12.2015)

Kostýmový slaďák o fašistickom generálovi a fašistickej pipke, ktorá "tak nejak" preplávala temným obdobím Európy, ktoré dnes vďaka času, ktorý údajne všetko vylieči, nazývame hrdinským.To aby sme sa začali tešiť na občana Hitlera a občianku Braunovú (alebo koho). Nič sa nedá robiť, je vopred zrejmé, čo divák môže čakať od historickej romantickej životopisnej drámy nakrútenej v Hollywoode v 50-tych rokoch, preto viac úžitku narobím, ak zaujmem postoj skôr k samotnej koncepcii filmu (mimochodom Marlon Brando svojou mierne zavalitou postavou útleho Napoleona nepripomína). Dokážem si však predstaviť, ako vysoko bol tento majsterštyk hodnotený v období, kedy sa premietal v tých nádherne šialených filmových palácoch z 20-tych rokov v arabskom, egyptskom či aztéckom štýle, drahších ako európske operné domy. To ma vedie k užitočnému zamysleniu, nakoľko vlastne mimofilmové aspekty filmovej percepcie dokážu ovplyvniť posudzovanie filmovej kvality. PS: Ale ten empírový dizajn je fakt super, v Chateau Malmaison som raz strávil celé popoludnie a dosvedčujem, že jeho filmová podoba je pomerne úbohá. (14.02.2015)

Dívčí příběh z napoleonských dob, který nejde do podřepu před historickými situacemi ani osobnostmi a se scénáristickou jistotou s lehkostí proplouvá vyprávěním, sice pevně ukotveným v romantickém žánru, ale současně plným rozmanitých zpestření, která provázejí osobnostní zrání postav. Nádherná ústřední trojice. "Neopouštějte ho, Desirée. Až ztratí moc, bude někoho potřebovat." (18.10.2014)

Jedna z prvých rolí Branda. Už v nej cítiť to jeho svojské hranie. Ale hlavnou protagonistkou je rozkošná Simmonsová, aj keď iba v roli rozmaznanej a naivnej mešťanky. Nejedná o žiadne výpravné historické dielo, ale o konverzačnú romantickú drámu z čias napoleonskych vojen, a to dosť naťahovanú. Ak by bola "prerušovaná" nejakými tými vojnovými ťaženiami či aspoň strategickou alebo vojnovou prípravou, bolo by to určite záživnejšie. Potešila ale pekná farebná kamera a spomínaná Simmonsová. (20.04.2019)

Vypadat Napoleon opravdu jako Marlon Brando zamlada, tak se napoleonské války nekonají, protože dámská část Evropy by tu pánskou přiměla něžnými slovíčky nebo hrubým násilím zůstat sedět doma a dát císařovi, co je císařovo. Takhle si to v realitě musel Korsičan vybojovat a nakonec stejně ostrouhal, ale tady nám ve velkolepé kostýmní podívané může dělat společnost donekonečna. (10.11.2007)