Kubo

Vždy keď počujem/čítam/cítim slovo veselohra, zježia sa mi chlpy na riti, až sa dvihnem pár centimetrov z kresla, tobôž pri veselohre, kde najebaní junáci v krojoch vyškrekujú pod oknami a nadržané dievky vlhnú vidinou minútovej súlože v maštali na sene bez perspektívy kapitalistickej väzenskej hypotéky a dead-end džobu (je koniec 19. storočia, všakže). Kulisy na divadlo fajn, ale dosť šunkové aj na televízny film. Samozrejme nechýbajú úžasné scény tancovačky, na ktorej testosterónom nabití šuhaji trýznia mentálne postihnutého, fillery v podobe chorálovitých spevov o nešťastnej láske a podtext šesťdesiatych rokov, v ktorých bolo ešte treba poučiť o škodlivosti mamonu a správnom rodinnom modeli, lebo šak čo iné si mohol. Ale tak je tam Milka a pri nej vždy načim poškrabkať fujaru. Inak proste írečitá telenovela s moralitkou využiteľnou aj našim mileným režimom a s humorom tretej cenovej. Nenadarmo napísal Hollý pôvodnú drámu pre ochotníkov. (15.12.2016)

Slovenská vianočná klasika, ktorej som sa po mnohé roky oblúkom vyhýbal, nuž a teraz môžem pokojne konštatovať, že som v tomto smere nespravil žiadnu obrovitánsku chybu. Nechcem nijak znižovať význam folklóru, avšak mne osobne až takto výrazné zakomponovanie do filmu (mám tým na mysli najmä teda spievané pasáže, ktoré sú primoc časté a nekonečné) po chuti skutočne nie je, ba práve naopak - výrazne to znížilo môj osobný celkový dojem z iných zložiek filmu, ktoré boli zvládnuté pozoruhodne. Tým mám na mysli či už nesporne zaujímavý spôsob, akým bola netradične zdekorovaná tradičná slovenská dedina (tie umelecké kulisy sú priam pozoruhodné), humorná zložka alebo v neposlednom rade herecké výkony - kedy sa tu na natáčaní naozaj stretla takmer kompletná domáca herecká elita tej doby, ktorej krásnym spôsobom dominoval nenapodobiteľný Jožko Kroner, ktorý Kuba stvárnil naozaj božsky s patričnou noblesou. 60% (05.01.2018)

Je to klasika. Plejáda najlepších hercov, tomu primerané výkony, úsporné dekorácie, hudby toľko, ako v muzikáli. A to je tak asi všetko. Klasiku chce mať každý pozretú, ale len máločo z nej túži vidieť i opakovane. I divákovi v mojom veku už filmy tohto rangu nemajú čo povedať. Nezaujaté uznanie je za tri hviezdičky. (24.12.2009)

Svého času šly v televizi každou neděli české pohádky. Na rozdíl od filmových jsem ty televizní moc ráda neměla. V širším ohledu to platilo i pro filmy. Televizní inscenace s divadelními kulisami se pro mne staly málo atraktivní. To se naštěstí změnilo. Kubo je televizní inscenace v takřka divadelním provedení zaměřená především na dialogy. Stačilo mi 15 minut, abych si Kuba oblíbila. Jednoduchost kulis mi učarovala. Celá inscenace je vlastně jedna velká folklórní slavnost se zpěvy a tanci. Úsměvné proklamace či babské rady a povídačky nechybí. (12.01.2015)

Ze su 60. roky najlepsou dobou v ceskoslovenskej kinematografii, je zalezitost dlhodobo znama. A tento film to len potvrdzuje. Aj ked to sice nema na Kladivo na Carodejnice a podobne majstrstyky, film dobre odsypa. A Jozef Kroner /osobne tohto herca mozem, hoci v Europe znamenal hovno/ hra svojho Kuba vskutku bravurne, k tomu herci ako Vasaryova a Romancik /Kladivo na Carodejnice, Na pochode sa vzdy nespieva/ potesia. 60 % (09.05.2013)