Temná pasáž

Mám moc ráda filmová překvapení a zejména si cením, když je snímek originální, tento polozapomenutý beze zbytku je.. Kolegyně JitkaCardova napsala velmi výstižný komentář a já k tomu jen dodám - bylo mi potěšením sledovat dvojici Humphrey Bogart a Lauren Bacallová, ta chemie mezi nimi je fantastická.. (24.02.2022)

Poctivý temný triler, ktorý sa vyznačuje jednak tradičnými a netradičnými rozprávačskými konvenciami (odďaľovanie kľúčovej zápletky ako jej vraha, subjektívne snímanie, vynikanie atmosféricky tichšieho mesta...). Naprieč celou minutážou, roztiahnutie niektorých dôležitých a sekvenčne kľúčových bodov mozaiky, ktoré napriek nepravdepodobnom chovaní vedľajších postáv privodia divákovi podobné pocity, aké môžu zažívať v niektorých filmoch Alfreda Hitchcocka (prenasledovaný hrdina) i Coppolovom Rozhovore (šokujúca scéna okna). Je to niečo podobné ako v prípade slušného filmu, ktorý nenarába s momentami prekvapenia a po celý čas si drží vysoký štandard. Dark Passage má aj slabšie, zato zapamätania hodné. A nikto iný sa do role Vincenta Parryho nehodí viac než Bogart, ktorý sa pre tento subžáner narodil. A kto iný by s ním mal zdielať spoločný osud než Lauren Bacall? (14.04.2014)

Vynikající film-noir, který od samého začátku zaujme díky netradičním záběrům kamery (ruce, nohy, boty, ale nikoliv tvář), hudbě, atmosféře, prostředí San Francisca, příběhu s dobrými dílčími zápletkami a napětí, které s přibývajícím časem nabírá na intenzitě. Humphrey Bogart zde ztvárnil velmi dobrou postavu, jednu z jeho nejlepších, troufám si tvrdit. (09.01.2013)

Po druhém zhlédnutí (poprvné na 1. ročníku Noir Film Festivalu) jsem nebyla tolik nadšená, ale pořád je to solidní noir natáčený v lokacích San Franciska, se subjektivní kamerou, která je rozhodně lepší než v Dámě v jezeře, a hlavně hromada hvězdiček padá na vrub B+B. Na DVD jsou zajímavé bonusy, doporučuju. (26.08.2014)

Jeden z najlepších filmov noir, jeden z najlepších filmov s Bogartom a možno jeden z tých, na ktoré si spomeniete na smrteľnej posteli... Klasické noir thrillery budujú napätie a atmosféru tajomna dosť stereotypnými prostriedkami. Dark Passage síce takisto nepohŕda žalúziami, diagonálami, nočnými taxíkmi, lacnými hotelmi, priblížením predného plánu "nadoraz" či cigaretovým dymom, predovšetkým však ohromuje 60-minútovou (!) "neprítomnosťou Bogeyho za jeho prítomnosti", tj. stotožnením objektívu kamery so zrakom hlavného hrdinu a následným "objektívnym" stotožnením hrdinu s divákom. Zorný uhol sa zmenšuje, čo filmárov núti koncentrovať sa len na to podstatné a kameru nabáda k parádnym kúskom. Dark Passage je o čosi lepší než Hlboký spánok. Divákovmu vkusu príliš nepodlieza. Zápletka je prehľadnejšia, výprava bohatšia (či lepšie povedané rafinovanejšia), réžia vynaliezavejšia, výsledný zážitok emocionálnejší a intenzívnejší. Napínavá jazda medzi dvoma piliermi Golden Gate Bridge naznačuje prechod z jednej identity hrdinu do druhej a mimovoľne tak pripomenie o jedenásť rokov mladšie Vertigo. Bogey i Stewart majú dokonca priateľky s rovnakou záľubou - v maľovaní. Pôsobivo vizuálne štylizované horúčkovité sny sa takisto neobjavujú v oboch filmoch náhodne. Darmo, bez klasiky nie je ďalšia klasika. (09.01.2005)