4 inyong shiktak

Občas opravdu nechápu co na některých filmech lidí vidí. Jedním z nich je tohle. Čekal jsem horor nedostal jsem horor. Čekal jsem drama nedostal jsem drama. A tak jsem dostal jen další z řady průměrných thrillerů. Navíc s tak neuvěřitelně otravnou hlavní hrdinkou která kdykoliv promluvila tak mě nasrala. Hlavně ta její upištěnost. Nevím co k tomu dodat šíleně jsem se nudil a film jako celek mi přišel silně nezajímavej. Asi jsem díky hodnocení tady na CSFD čekal dalek více. (21.09.2014)

Znáte ten pocit když si chcete vzít jeden kus pizzy, ale rozteklý sýr ne a ne oddělit dva kousky od sebe a tak natahujete ruku tak dluho dokud se na sýrová nitka nepřetrhne? Že je to otravné? Podobný pocit jsem místy měla u tohoto filmu. Někomu v tomto případě rozvleklé tempo vyhovuje, mně tedy rozhodně ne. Zpočátku to vypadá na duchařinu klasického asijského stylu, ovšem někde v polovině se film překlenuje v drama/thriller na téma osamělost, nepochopení a vyrovnávání se s trpkou minulostí. Proč ne, proti změně žánru nemám nic, ale během celého průběhu jsem nechápala kam vlastně chce film směřovat, co je jeho finálním poselstvím a co si z něj mám vzít kromě depresivního pocitu. Čistě objektivně vzato, není to špatně natočené ani zahrané, formální stránka je zcela v pořádku, ale subjketivně to ve mně nevyvolalo téměř žádné pocity, nedokázala jsem se identifikovat s postavami a jejich osudy mi byly víceméně lhostejné. (05.09.2014)

Jeong-won je tesne pred svadbou. V tomto čase však neprežíva najlepšie obdobie. Od určitej chvíle vidí duchov dvoch malých dievčat, ktoré boli nájdené mŕtve vo vlaku. V rovnakom čase spoznáva krásnu Jung, ktorá trpí vážnymi depresiami a taktiež ako on, vidí veci, ktoré iní nevidia. Aký súvis majú tieto dve udalosti v jeho živote? Niektoré Japonské snímky sú napriek originálnemu príbehu tak neskutočne nudné, zdĺhavé, že človek by z toho začal štopkať ponožky. Prvá hodina nezáživná, druhá o nič lepšia, aj keď záverečná polhodinka, dajme tomu, že celkom ušla. Monotónne rozprávanie príbehu, ktoré so žánrom horor nemá spoločné absolútne nič, mi nepripravilo jednu jedinú chvíľu pocitu napätia či pohoršenia. Pokiaľ budeme tento film hodnotiť ako drámu, tak pocit úzkosti tento film vo mne taktiež nevyvolal. Moje emócie z časti pošteklil len záver – 40%. (27.10.2013)

Je to výborná mysteriózne ladená dráma z juhokórejskej produkcie. Má veľmi dobrý príbeh o mužovi, ktorý ako posledný videl dve deti, ktoré boli ráno nájdené mŕtve, čo ho znepokojí a navyše ich duchov uvidí u seba doma sedieť pri stole a nevie, ako sa má k tomu postaviť, až sa raz zoznámi so zvláštnou ženou trpiacou narkolepsiou, kvôli ktorej neočakávane omdlieva a on si postupne uvedomuje, že len ona mu s jeho problémom môže pomôcť, no na to mu musí najprv pomôcť odhaliť tajomstvo svojej vlastnej minulosti. Spracovanie je perfektné, film má po celý čas až nezvykle pomalé tempo, čo sa nezmení ani na okamih, ale tu to ani trochu neprekáža, ešte spočiatku to vyzerá na mysteriózny horor, ktorý by sa mal začať odvíjať krimi smerom, ale to sa vôbec nestane, začne dosť drsná dráma a s tým nemám najmenší problém, dej je veľmi zaujímavý, málo predvídateľný, takže viacero vecí tu prekvapí, prípadne sú iné, ako na prvý pohľad vyzerajú. A páči sa mi aj záver. Ale celý film je veľmi zvláštne a zaujímavo podaný, väčšina filmu sa tvári tak pomerne nevinne, ale občas nastane situácia, ktorá takmer vyrazí dych, niektoré scény sú nezabudnuteľné, rovnako aj niekoľko perfektných nápadov, ako napríklad pozretie sa do očí počas tej najnezvyklejšej situácie a o scénach s deťmi už radšej ani nehovorím. Veľkým kladom je samotná atmosféra filmu, aj napriek tomu, že film nie je horor je atmosféra miestami správne hustá, prípadne až taká tiaživá, že to teda dokáže zapôsobiť. Herecké obsadenie je perfektné, vynikajúca Jeon Ji-hyeon v úplne inej úlohe, ako sa preslávila, ale toto zvládla nemenej dobre, prvotriedny výkon, v ničom nesklame ani hlavný hrdina Park Shin-Yang, ale jeho úloha už len predsa nie je tak pôsobivá a nič nemôžem vytknúť ani žiadnej vedľajšej postave. Réžia a technická stránka sú vynikajúce, toto je perfektná práca a tak ma mrzí, že Lee Soo-Youn už potom žiadny film nenatočil. Plné hodnotenie nedávam len preto, že väčšina filmu je len výrazne nadpriemerná a tých skutočne špičkových situácií je už menej, ale to je v konečnom dôsledku jedno, Uninvited je mimoriadne zaujímavý film s pôsobivým scenárom a bezchybnou hereckou a technickou stránkou. Toto nepochybne stojí za pozornosť. 82% (18.07.2012)

Na tom filme je vlastne úplne najzaujímavejšie, že tam postavy riešia niektoré veci úplne zbytočne. Tým, že neustále odbiehajú od danej témy a od danej zápletky k iným, vedľajším rovinám, film neuveriteľne spomaľujú a podkopávajú silu ústrednej myšlienky. Ako náhle ale pochopíte o čo tvorcovi ide, tak vás film vlastne nemá čím prekvapiť. Od toho momentu - pre mňa nastal asi po hodine ( stále som dúfal, že to bude vyzerať inak) som už nedokázal akceptovať jeho víziu pretože bola až príliš jednoduchá a neprekvapivá. Kedysi by ma to možno šokovalo viac. Dá sa to pretrpieť, ale na to, že tam hrá Ji-hyeon Jeon je to až trestuhodný priemer. Nie som si istý ani tými tromi hviezdami. Nemám rád ak sa ma tvorca snaží zapliesť a ja ho prekuknem. Tu sa tak stalo. (07.09.2020)