Sedem rokov v Tibete

Ďalšia adaptácia Tanca s vlkmi. Cudzinec z civilizácie príde do "divočiny" najskôr sú všetci preňho zaostalí no postupom času zistí, že všetko, v čo doteraz veril je blbosť. Dlhší pobyt ho úplne prekonvertuje na myšlienku a správanie domorodcov a nakoniec za nich začne bojovať proti vlastným. Nie moc výrazný Pitt, ktorého výkon kompenzujú nádherné exteriéry. (22.01.2010)

Jako by úvodní zdrženlivost oberscharführera SA při přebírání vlaječky s hákovým křížem předznamenala podbízivost Annaudovy voyage na střechu světa. Precizní Fraisseho kamera (i když, dalo se něco v takových scenériích zkazit?), dobrodružná zápletka, platinový Brad zastíněný Thewlisem, Williamsovy tóny unášené větrem Tibetské náhorní plošiny, nezávazné koketování s uměním. Líbilo se mi to? Jak říká Kundun, mlčení je někdy tou nejlepší odpovědí... (02.01.2015)

Film sa tvári ako životopisný film rakúskeho horolezca Heidricha Harrera, ale skutočnosť je trocha iná. Film nám ukazuje zakázané mesto a čiastočne niečo zo života 14. tibetského dalajlámu vlastným menom Džampal Ngawang Lozang Ješe Tändzin Gjamccho. Ja sa budem držať predsa len osobou Harrera. Na plátne nám ho predstavujú ako apolitického športovca, ktorý sa nešťastnou náhodou ocitol v britskom zajatí spolu s ďalšími členmi nemeckej výpravy na Nanga Parbat. V skutočnosti do zajatia Briti zobrali skupinu fanatických nacistov, príslušníkov SS, ktorých do Himalájí okrem túžby zdolať vrchol hory viedli aj rasistické dôvody. Dostali od Hitlera úlohu pátrať po germánskych koreňoch v tamojších horských národoch a potvrdiť tak teóriu o árijskej rase nadľudí. Heidrich Harrera sa do povedomia Nemecka dostal vynikajúcim športovým výsledkom keď 24. júla 1938 zliezol severnú stenu Eigeru North Face vo Švajčiarsku (Stenu smrti). Za tento úspech ho prijal osobne Hitler 27. júla 1938 v Breslau (Wroclaw) na otvorení Nemeckej gymnastickej a športovej oslave pred 150 tisíc ľuďmi. Toto športové podujatie sa konalo na štadióne Hermana Goeringa. Tu Harrera poďakoval Hitlerovi slovami „Porazili sme severnú stenu Eigeru a jeho vrchol sme dosiahli, aby sme mohli dôjsť až k nášmu führerovi,“ Ako odmenou pre neho bola účasť v 5. horolezeckej expedícii na Nanga Parbat (štyri predchádzajúce 1932,1934,1937 a 1938 boli neúspešné). Tejto expedícii sa zúčastnil už ako SS-oberscharführer (od roku 1933 bol členom nacistických oddielov SA, v roku 1938 po Rakúskom anšluse vstúpil do NSDAP a oddielov SS s číslom 73896). Všetci účastníci expedície boli vybraní na základe prísnych politických kritérií. Pod Nanga Parbat prišli v roku 1939 a po neúspechoch na severnej stene mala nájsť možnosti výstupu západnou stenou. To sa im aj podarilo (dnes je to známa Kinshofferova cesta), ale z dôvodu veľmi strmých stien a nestabilnému počasiu sa ďalšiemu výstupu vyhli. Pri návratu do Nemecka v Karáči (prístav v Pakistane, ktorý bol súčasťou britskej Indie) celý tým zatkli a internovali 3.9.1939 v zajateckom tábore Ahmednagare pri Bombaji (Veľká Británia vyhlásila Nemecku vojnu a tak všetci nepriateľskí cudzinci na britskej pôde boli vojnoví zajatci). Neskôr ich previezli do Dehradunu kde bolo ďalších niekoľko tisíc nepriateľských cudzincov. Pre prípadný útek si zvolili Tibet s konečnou métou japonskej fronty v Barme alebo Číne. Útek do Tibetu na viacej pokusov sa mu podaril a skutočne bol učiteľom 14. tibetského dalajlámu. V akej podobe archívy „Zakázaného mesta“ nezverejnia asi nikdy. Mojou snahou bolo uvoľniť a spresniť životopisné omyly rakúskeho horolezca Heidricha Harrera. (06.03.2019)

„HISTORIE SE OPAKUJE. I V RÁJI…“ /// Rošťáckej floutek Pitt v cestopisným vyprávění, který v sobě (překvapivě) ukrejvá i špetku humoru. Jelikož nejsu žádnej Džebcun Džampal Ngawang Lozang Ješe Tandzin Gjamccho, dozvím se toho fakt hodně. To mě baví, stejně jako Annaud, kterej se na rozdíl od Talismanu vlků ničeho a nikoho nebojí. Nejde tak jenom o příběh nácíčka Heinricha Harrera, ale celýho Tibetu. Škoda, že to není (hlavně v závěrečný třetině) stručnější. /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Stejnojmennou knihu, kterou v roce 1953 napsal Heinrich Harrer, jsem nečetl. 2.) Potřebuju slyšet, že náboženství není jen zlo. /// PŘÍBĚH ***** HUMOR ne AKCE * NAPĚTÍ * (20.09.2015)

Další ze zdařilých snímků mapujících mládí Jeho Svatosti, čtrnáctého dalajlámy. Nicméně tentokrát jeho postava byla lehce zatlačena do pozadí jistým árijským dobyvatelem nikoliv států, ale horských vrcholů. A mluvíme-li o jeho představiteli, musí se dodat, že je též významným dobyvatelem ženských srdcí (ahoj, Angie;)). Co naplat, Brad Pitt prostě je víc než dobrý herec a tenhle film celkově stojí za vidění. I přesto mám raději Scorseseho Kunduna z téhož roku. A mezi námi - hudba Philipa Glasse byla rozhodně výraznější než ta od mistra témat Johna Williamse. 70% (30.07.2005)