Obsahy(1)
Francúzsko 1568. Po smrti kráľa Františka pripadne trón jeho labilnému bratovi Karolovi (Vincent Gauthier). Ten však najradšej trávi čas medzi plachtami so svojou blonďavou konkubínou. Medzitým je skutočná moc v rukách prefíkanej matky Kataríny Medici (Alice Sapritch), ktorá v zákulisí ovláda šľachticov a stavia ich proti sebe, aby zabezpečila postavenie svojho syna. (Arsenal83)
(viac)Recenzie (2)
Díky právě v televizi uváděnému Jindřichu IV. jsem si vzpomněl na tento dvoudílný film. První díl se odehrává od roku 1568 do Bartolomějské noci a věnuje se poměrům u dvora a politice v té době. Ústředními body jsou charakter labilního Karla IX., jeho pokusy postavit se matce, přátelství s admirálem Colignym, pokusům Jindřicha de Guise obrátit ho proti hugenotům i konečnému masakru bartolomějské noci. Druhý díl pak se odehrává již za vlády Jindřicha III., kdy je Kateřina na konci svého života a je nucena přihlížet, jak se Jindřich III. zbavuje jejího vlivu a na jeho příkaz umírá i sám de Guise. Ač je to už tak 20 let, co jsem to viděl naposledy, pamatuju si to jako velmi záživně podanou historii s dobře napsanými dialogy, trochu v duchu starších seriálů Richelieu a Mazarin. ()
Nikto sa nedočkalo dabingu, nikto ten film skoro nevidel. Pritom Katarína Medicejská a jej doba je skvelá doba na spracovanie a tu si dovolím povedať, že filmári jej postavu a aj ďalšie historické osobnosti znázornili bravúrne. Už len herci majú takmer dokonalú podobu v porovnaní s dostupnými obrazmi alebo s popismi, lebo o Kataríne sa veru nepísalo ako o vychýrenej krásavici: „Je postavou malá, chudá, chýbajú jej jemné črty a má vypúlené oči, čo je pre mediciovský rod typické.“ Nehovoriac o kostýmoch a snahe čo najdokonalejšie zobraziť udalosti a pohnútky, ktoré stáli za nimi, ako aj osobné charakteristiky postáv. Pritom vidieť, že rozpočet bol obmedzený a dá sa tu vyčítať akási strnulosť prejavu, no zároveň filmári neváhali a ukazovali francúzsky dvor, aký bol: plno úchylákov, deviantov, transvestitov, nymfomanov a narcisov. Všetko doložené. U machiavelistickej Kataríny Medicejskej, zvanej aj Madam zmija alebo Červ z talianskej hrobky, treba spomenúť niekoľko pikošiek. Stretávala sa so samotným Nostradamom a ten jej veštil budúcnosť. Vždy presne. Povedal, že jej synovia sa stanú kráľmi, ale predpovedal im aj bolestivé konce a okolnosti ich vlády. Zaujímavý je však aj koniec Kataríny, ktorý bol vo filme ukázaný ledabolo, bez najväčšej zaujímavosti, ktorá nastala. Jej dvorný astrológ, Cosimo Ruggieri, totiž Kataríne raz vyjavil, že zomrie v blízkosti Saint-Germain, čo je známa štvrť v Paríži. Kráľovná sa odvtedy tejto oblasti vyhýbala ako čert krížu a aj svoj osobný palác si nechala postaviť za hranicami tejto oblasti. Márna to snaha. 5. januára 1589 jej prišli predstaviť jej nového spovedníka, mladého opáta z Charlieu. V chladných múroch kráľovského paláca sa ticho odrážal hlas opáta, keď sa predstavil: „K Vašim službám Vaše veličenstvo, moje meno je Julien de Saint Germain.“ Kráľovnej sa zaleskol na čele pot a len povedala: „Čože? Tak to som už mŕtva!“ O pár minút sa Katarína Medicejská naozaj pobrala na večnosť. ()