Tri gaštanové kone

Zvláštny televízny film (najmä z pohľadu väčšinového diváka). Zhruba v jeho polovici sa končí dejová letargia, za ktorú môže miestami prehnaná snaha po umeleckosti. Dej je naznačený veľmi povrchne a kto nepozná osnovu novely, ten sa zrejme na chvíľu stratí. Oživenie prichádza, keď nastupujú Svätojánske slávnosti a s nimi spojené udalosti. Zrazu sa stráca aj "spaniachtivosť" a na rad prichádza niekoľko bravúrne natočených scén. Mladučký Mišo Dočolomanský sa pridŕžal scenára a rozprával najmenej, ako sa len dalo (nazvime to "eastwoodovským syndrómom"). Režisér Balaďa si s adaptáciou poradil po svojom. Nechal v nej veľký kus obrazotvornosti a kúsok lineárne jasného a miestami akčného deja. Výsledok stojí za povšimnutie. (18.11.2006)

Násilník alebo tulák, to je výber dievčaťa z dediny, pričom jej možno už vopred vybrali. Všade samé kone, nikto nespraví mimo domu ani krok peši. Tie kone dominujú každej scéne, príbeh je asi podľa predlohy trochu drsný, ale hlavne mi vadilo, aký je nelogický. Osudy sú komplikované hlavne preto, že si ich ľudia takými urobia svojimi zlými rozhodnutiami a potom sa všetci čudujú. Trochu sa ešte pamätám z povinneho čítania, ako som to nevedel stráviť. Poetické vsuvky nerušili, boli nevýrazné, horšie to bolo s kvalitou obrazu ako z predvojnového filmu. Schválne som si prvýkrát vybral svoj starý čitateľský denník, aby som si ujasnil dejové detaily, a naozaj je tento film nezvládnutý hlavne zo strany scenáristu Miroslava Kubíka. –––– Nemal si sa zeme púšťať. Vraví sa, že človek je len dovtedy človekom, kým si môže zastať na vlastnom. –––– Nebudeme hľadieť na to, čo bolo. Budeme hľadieť na to, čo teraz príde. (03.09.2015)

Jeden z mála našich čiernobielych filmov, ktorý sa mi páčil. Súboj dobra a zla, krutá realita nasledovaná spravodlivosťou. Vynikajúci Michal Dočolomanský. Mal tam celkom peknú partnerku. Prostredie naše, čiže pekné. Tradície a naša kultúra sa tu ukazujú tiež. Možno by som trocha vytkol niektoré pasáže, jazyk akým rozprávali bol dobový, ten bol dobrý, ale niektoré scény, najmä úvodná sa mi veľmi nepáčili. 80% dám určite. (30.12.2011)

Vo filme o Milanovi Čorbovi je spomínané, ako sa snažil v troch gaštanových koňoch vyhnúť slovenskému folklóru a upriamiť pozornosť na skutočné odevy, aké sa vtedy nosili. Dosiahnuť dojem realistickosti prostredia sa myslím podarilo. Slabšie je to už so scenárom. Máme tu jednu dievčinu, ktorá je celý čas pasívna a častokrát leží na lôžku ako keby mala umrieť, pričom len niečo robila v stajni, alebo sa pobila s mužom. Všetci sú z nej ale úplne mimo. Ako keby situáciu lepšie ako ľudia chápali kone, ktoré ale nemôžu hovoriť, iba fučať a kopať. Keď farár hovorí o mladej žene, že by bolo najlepšie, keby umrela, asi by som mu na mieste oboch hlavných mužských predstaviteľov minimálne vynadal. (11.11.2016)

Ako študent slovenského jazyka a literatúry poznám veľmi dobre Figulinu naturalistickú novelu. Sfilmovaná podoba sa jej striktne drží, čo pri tomto zaostalom spracovaní nie je na škodu, lebo však aspoň niečo. Pýtam sa: naozaj sú a boli slovenské filmárske možnosti také zlé, že 40 ročný film vyzerá audiovizuálne na 90 ročný? Herecké výkony dvoch hlavných predstaviteľov, rovnako ako aj autenticky znázornený slovenský vidiek z druhej polovice 19. storočia a naozaj minimalistické hodnotenie niektorých uživateľov csfd, zrejme neberúcich ohľad na nedokonalé podmienky slovenskej filmovej tvorby mi nedovoľujú ísť pod hranicu 4*. (25.06.2009)