Buddy Factor

Tohle komedie není ani omylem, ani po deseti pivech a dvou vepřových kotletách. Tohle je drama, pracovní drama, kde práce je pro nováčka všechno a stává se otrokem pro svého šéfa. Jeho šéf ( K. Spacey ) dokáže svého poskoka znemožnit každý den jinak a nic není dost dobré. Poskok ho nenávidí za to, jaký jeho představený je. Nakonec se mu ale začne podobat aniž si to uvědomí. Všechno jde stranou, protože úspěch je jako droga. Kevin Spacey je despotický, vychcaný, náladový, škodolibý hajzl, kterého ztvárnil dokonale. (06.09.2010)

Vynikajúci kúsok postavený na surovom obnažení kontrastu medzi dravým a bezohľadným Buddym a nesmelým a nepriebojným Guyom, Spacey je bravúrny, Whaley málo výrazný, ale to je len dojem, perfektne sa to dopĺňa, a tak treba vyzdvihnúť oboch, svet filmového biznisu je vykreslený možno hyperbolicky, ale tú prerušovanú pasáž s pripútaným šéfom by si chcel naživo vychutnať asi každý, takže 85%. (08.06.2010)

Film, který mistrně balancuje na hranici černé komedie a mrazivého psychothrilleru. S na závažnosti plynule nabírajícím dějem komediální složka přirozeně ustupuje více a více do pozadí, aby vše vyústilo v překvapivý a značně znepokojivý závěr. Podpořen výbornými hereckými výkony ústřední trojice, které pochopitelně vévodí (jako ostatně téměř vždy) Kevin Spacey, nabízí snímek zamyšleníhodný a zároveň poutavý pohled na problematiku mobbingu i s jeho možnými následky. Skvěle padnoucí hudební složka je už je jen onou pověstnou višničkou na dortu. (10.11.2012)

Bez sporu je to „one man show“ v podaní K. Specyho. On opäť poukazuje na to, že jeho herecké schopnosti nepoznajú hranice. Dokáže perfektne zahrať šéfa, ktorého by sme nikdy nechceli mať. Film je mimochodom dobrou paródiou/satírou hollywoodskeho producentského biznisu. Pre mňa osobne trošku prekvapivý záver. Osobné hodnotenie: 80% (****) (08.09.2015)

Kevin Spacey tejto snímke kraľuje s ľahkosťou a gráciou šelmy. Frank Whaley v úlohe plachého Guya na mňa v mnohých scénach pôsobil trochu nevierohodne. Napriek tomu, že len kontrast medzi bossom a zelenáčom dostatočne zdôrazňuje krutosť celej pracovnej mašinérie, párkrát som si povedala, že je takmer neuveriteľné, aby sa chlapík typu Guy dostal na pracovné miesto, ktoré s flegmatickou nonšalanciou zvládal taký Rex (Benicio del Toro). Ale budiž, bez tohto kontrastu by Buddy Factor nemohol byť takým pútavým filmom. Na rozdiel od Dalea si nemyslím, že by to s kritikou Hollywoodu prehnali. Netvrdím, že v celom Hollywoode to vyzerá tak ako v tomto filme. No určite je to zaujímavá a ilúzií zbavená exkurzia do sveta šoubiznisu. Verím tomu, že než sa v Hollywoodskej džungli stanete hviezdou, musíte sa predávať, otročiť, podliezať a prostituovať - mocnejším, bohatším, slávnejším... A ani potom nesmiete zabúdať, kto je váš šéf, váš boh. Okrem Buddy Factoru mi ešte napadá film Showgirls, ktorý je síce z trochu iného súdka, ale ukazuje veľmi podobnú surovosť biznisu, v ktorom prerazí naozaj len ten najodolnejší jedinec. A najzaujímavejšie na tom celom je, že v tom "veľkom" rozhovore medzi Guyom a Buddym nie je pravda výlučne na Guyovej strane... Kto sa raz namočí, už neuschne. A kto chce hrať, musí hrať podľa pravidiel, ktoré boli dávno stanovené - alebo ísť z kola von. (14.08.2005)