Alucarda, la hija de las tinieblas

Představte si telenovelu, která se krom milostných propletenců zabývá i tématem exorcismu - řekněme, že tato "soapka" čítá okolo 150 dílů a nějaký fanoušek se rozhodne vystříhat všechnu vatu a ponechat jen to „zajímavé," co vznikne? No přeci Alucarda... Největším zlem v tomto případě nebyl Ďábel, ale scénář a slabší herecké výkony... Vše ostatní se sice drží v rovinách průměru, nicméně je zde hned celá řada věcí, které prostě nelze neocenit - děj a celkové vyvrcholení je nepředvídatelné a rovněž i příběh má něco do sebe (přinejmenším alespoň přehnaně nekopíruje slavného "Exorcistu"). Gore ani krev sice nečekejte (alespoň ne ve vyšší míře), ale pokud se Vám líbí brakové horory, tak Alucarda rozhodně stojí za zhlédnutí - už jen kvůli "epickému" konci s hořícími jeptiškami :) PS. Kupodivu je to lepší než snímek "The Nun" z minulého roku :D (04.01.2019)

Alucarda nie je filmom, ktorý každý pochopí, respektíve ma na to sa s nim stotožniť. Ja som zo začiatku tiež taký bol. Nedialo sa toho tu veľa a herecké prejavy boli až masochistické. Do toho ešte zasahovala aj častá nuda a tak si hovorím, že kde je to, čo  som čakal od obsahu filmu aj posteru?  Prišlo to v posledných 20 minútach a tie boli riadne krvavé, upaľovalo sa tu a navzdory všetkému aj efekty boli slušné. Je to nunsploitation a tak som k tomu aj pristupoval, že príbeh nie je prvoradý, prvoradé sú explicitne sceny a tie tu aj boli. Bola tu aj ponurosť a to hlavne pri scénach, kde dve dievčatá múčili a všetko okolo toho bolo fakt dobre nasnímané. Ako sa mi začiatok nepáčil, tak stred a hlavne koniec bol fenomenálny a preto v pohode dávam 4* aj keď na začiatku by som to vobec nepovedal, tam som čakal iný priebeh. (29.10.2023)

Obskurní, ano, přesně tohle slovo mě po celou dobu napadalo. Chvíli TV inscenace, chvíli divadelní hra. Scény v levných papundeklových kulisách střídají reálné v lese. Pár scén je oku lahodících - satanský rituál či mše v kostele. Divák se dočká i nahoty a gore, které je však až na postupné useknutí hlavy spíše umírněné. Nejvíce mi vadilo, že snad půl filmu ženské postavy nepříjemně ječí. Horror? Hmmm, ne. Naopak určité scénky, jako třeba bičování, vzbuzují úsměv, co se snadno přehoupne do těžkého záchvatu smíchu. Já se bavil, i když asi jinak, než tvůrci zamýšleli. Naivní ptákovina, nic víc. (14.11.2015)

Mne tieto staré Satanistické horory dokážu nahnať oveľa väčší strach ako hociktoré dnešné moderné duchárske horory ktoré svoj des a hrôzu zakrývajú v úbohých stotinových lakačkách s ktorých, v drvivej väčšine, nevzíde nič iba príchod nejakej postavy do deja. Je zaujímavé ako do tohoto veľmi úzko profilovaného Nunsploitation ktoré je kvalitatívne na tej istej úrovni ako pekelná snímka Devils dokázali tvorcovia vtesnať zaujímavé surrealistické prvky. Celé to je vlastne iba o dvoch počestných dievčatách ktoré sa nechajú v lese zlákať starým cigáňom ktorý už na pohľad javí známky diabla. Onedlho na to už v snovom opare prichádzajú prvé krvavé rituáli nakrútené fakt skvelo. Netrvá dlho a dievčatá s pred mníškami prezradia keď sa na hodine začnú rúhať Bohovi a sľubovať poslušnosť Satanovi. Ako inak na scénu nastupuje exorcizmus ktorý však na moje prekvapenie nie je samoúčelný a netvorí hlavnú časť filmu. Vrcholom filmu je záverečný masaker v kláštore kde Alucarda, posadnutá diablom, dokáže vyslovením bezbožného slova spáliť osobu. Pozrie sa na niekoho a ten sa vznieti sám od seba. Bolo to spracované kvalitne, ľudia horeli a utekali v totálnom chaose. zhorelo aspoň tucet pánpičkárov. (11.05.2014)

Juan López Moctezuma určite zbožňoval Friedkinovho Exorcistu. Zbožňoval natoľko, že sa pustil to tohoto lacnučkého rúhačského rituálu o kláštore s "drastickými prejavmi posadnutia a exorcizmu". Rozprávanie veľmi strohé a priame, bez odbočiek alebo influencií ktoré by zápletku zahustili, ozvláštnili či prichutili, hlavne že nahé ženské lezú z rakiev naplnených krvov. Autenticita na úrovni kčerstvých kusov ovocia v jogurte je predsa len irelevantná, nakoniec nemožno poprieť zvláštu až snovú silnú atmosféru, dominantu tejto strohosti, dobre vystihnuteľnú práve fonetikou anglického slovíčka "weird". K Alucarde sa možno postaviť dvoma cestami, buď kriticky ako k úplne plytkej historke zamieravajúcej sa na (dnes už zastaralé, no pre mňa o to príťažlivejšie) prvoplánové šokovanie diváka, alebo ako k bizarnému objektu zábavy, -úchylky tých istých atribútov- ktorý nemožno brať seriózne. Maškarádová-blasfémia, lacný čierny karneval, kde sa je možné veľmi dobre zabaviť. Úsmevná obskúrnosť. (02.02.2013)